Prechodný a trvalý pobyt v nájomnom byte - aké má úskalia?

Rozdiel medzi prechodným a trvalým pobytom

Trvalým pobytom sa rozumie pobyt v mieste stáleho bydliska, t.j. bydliska, na ktoré máte stále väzby a ak sa v ňom aj momentálne nezdržujete, chcete sa doň v budúcnosti vrátiť. Človek môže mať trvalý pobyt len na jednom mieste a musí byť nahlásený v budove alebo jej časti označenej súpisným číslom, resp. súpisným aj orientačným číslom. Budova nemusí byť určená na bývanie, zákon umožňuje nahlásiť trvalý pobyt napríklad aj vo víkendovej chatke.

Prechodný pobyt je pobyt mimo miesta trvalého pobytu, kde sa zdržiavate len dočasne. Musí trvať dlhšie ako 90 dní. Prechodný pobyt sa zväčša nahlasuje kvôli možnosti získať rôzne dávky od štátu; populárnymi sú napríklad príspevok na bývanie alebo príspevok na presťahovanie sa za zamestnaním (resp. slovami zákona príspevok na podporu mobility za prácou). Práve vo vymenovaných prípadoch sa prechodný pobyt nahlasuje zväčša na adresu nájomného bytu – prenajímatelia však nebývajú vždy ochotní poskytnúť súhlas s nahlásením, pretože sa obávajú rizík spojených s nespoľahlivými nájomcami.

Prenajímateľ musí udeliť súhlas s nahlásením, zároveň môže pobyt aj zrušiť

Nájomca sa pri nahlasovaní trvalého či prechodného pobytu bez súhlasu prenajímateľa nezaobíde. Prenajímateľ môže udeliť súhlas dvojakou formou:

• Prvou možnosťou je vystavenie písomného súhlasu s prihlásením k pobytu s úradne osvedčeným podpisom prenajímateľa. 
• Druhou alternatívou je, že sa prenajímateľ dostaví na ohlasovňu osobne a na tzv. prihlasovacom lístku potvrdí súhlas s nahlásením pobytu pred zamestnancom ohlasovne.

Okrem súhlasu prenajímateľa sa pri ohlasovaní trvalého aj prechodného pobytu predkladá list vlastníctva k budove, v ktorej bude pobyt hlásený a občiansky preukaz nájomcu; ak chce nájomca prihlásiť k pobytu aj maloleté dieťa, predloží rodný list dieťaťa.

Zatiaľ čo nahlasovanie trvalého a prechodného pobytu je z pohľadu prenajímateľa v podstate rovnaké, zrušenie sa významne líši. Pri rušení trvalého pobytu musí prenajímateľ preukázať, že nájom bol platne skončený – toto preukazuje napríklad písomnou dohodou o ukončení nájmu.

Pri rušení prechodného pobytu však podľa zákona postačí ohlasovňu požiadať, aby prechodný pobyt zrušila; prechodný pobyt bude v takom prípade ohlasovňou zrušený aj pred uplynutím doby, na ktorú bol ohlásený.

Tip: Nájomná zmluva – čo všetko musí obsahovať (+vzor zmluvy)

Zdroj: shutterstock

Nahlásenia pobytu sa v zásade netreba báť, ak prenajímateľ príjme opatrenia

Z právneho hľadiska platí, že oba druhy pobytu majú len tzv. evidenčný charakter. Skutočnosť, že má človek v nejakej nehnuteľnosti nahlásený trvalý či prechodný pobyt, neznamená, že túto nehnuteľnosť môže aj užívať. Ide teda len o adresu, ktorá je dôležitá predovšetkým z hľadiska komunikácie s rôznymi úradmi.

Prenajímateľ sa teda udeľovania súhlasu k trvalému či prechodnému pobytu v zásade nemusí obávať. Určitým rizikom by sa však nahlásený pobyt mohol stať v prípade, ak prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania aj hodnotné hnuteľné veci umiestnené v byte.

Ak sa nájomca dostane do exekúcie, exekútor podľa nahláseného pobytu ľahšie vypátra prenajatý byt, ktorý bude pokladať za miesto, v ktorom sa nájomca skutočne zdržuje. Exekútor následne môže zabaviť všetky hodnotné veci v byte, pretože sa môže legitímne domnievať, že patria nájomcovi.

Prenajímateľovi v takom prípade nezostane nič iné, len žiadať, aby hnuteľné veci v jeho vlastníctve boli z exekúcie vylúčené. Žiadosť prenajímateľa však môže byť úspešná len vtedy, keď preukáže svoje vlastnícke právo k takýmto veciam.

Ak teda prenajímateľ neprenajíma tzv. holobyt, mali by byť v nájomnej zmluve hnuteľné veci prenajímateľa umiestnené v byte riadne špecifikované; pokiaľ je to možné, mal by si prenajímateľ pripraviť aj doklad o tom, že je vlastníkom takýchto vecí (napr. písomnú kúpnu zmluvu).

Zrušenie pobytu je aj v záujme nájomcu

Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, z nahláseného pobytu môžu vyplynúť nepríjemnosti aj nájomcovi. Nájomcovia totiž nezriedka nechávajú rušenie pobytov na prenajímateľoch. Spoliehajú na to, že je najmä v záujme prenajímateľov, aby v ich nehnuteľnosti nebola k pobytu evidovaná osoba, ktorá ju v skutočnosti neužíva.

Nenahlásenie skončenia pobytu často vedie k nepríjemnému prekvapeniu v podobe platenia poplatku za komunálny odpad dvom obciam. Obce totiž majú právo poplatky za odpad účtovať každému, kto je na ich území hlásený k pobytu, a to aj k pobytu prechodnému.

V týchto prípadoch nemusí pomôcť ani argumentácia, že nájomca platil za odpad v mieste svojho skutočného pobytu a v mieste nahláseného pobytu už dlhšiu dobu nežije – obce síce môžu poplatok odpustiť, dosiahnutie odpustenia vás však bude stáť nezanedbateľné úsilie.