Zdroj: Shutterstock
Plesnivé nemocnice, meškajúce či dokonca horiace vlaky či rozpadajúce sa mosty sú akousi chronickou chorobou Slovenska. No ako upozorňujú ekonómovia Národnej banky Slovenska, deje sa to dlhodobo. Problémom je, že Slovensko nevie šetriť a takmer všetky peniaze vybraté na daniach sa hneď minú. Podľa odborníkov si prejedáme peniaze, ktoré by sme mali investovať do verejného sektora.
Slovensko si už dlhé roky nedokáže poradiť s tým, aby zo svojich príjmov dokázalo pravidelne investovať do svojho majetku a infraštruktúry a aby pri tom ešte aj ušetrilo na budúce opravy a rozvoj. Tento problém je naozaj viditeľný na každom kroku – stačí sa previezť po rozbitých cestách, čakať na vlak, ktorý neprišiel pre poruchu, alebo sa ocitnúť v nemocnici pod odpadávajúcou omietkou.
Podľa ekonóma NBS Michala Horvátha a analytika verejných financií Mariána Labaja sme si na Slovensku zvykli, že verejné investície len tak-tak pokryjú najnevyhnutnejšie opravy a z eurofondov sa radšej financujú nové projekty. Výsledkom je, že investičný dlh rastie a kvalita verejných služieb stagnuje či klesá.
„Slovensko má dlhodobo nízke verejné investície – a to aj napriek tomu, že potreba opráv a modernizácie je z roka na rok väčšia. Hovoríme tu o investičnom dlhu, ktorý sa kopí a dobieha nás v každodennom živote,“ konštatujú ekonómovia v blogu.
Navyše, analytici z projektu Dáta bez pátosu upozorňujú, že na Slovensku sa nelejú financie do budovania infraštruktúry, hoci pri pohľade na graf deficitu verejných financií to vyzerá, ako keby sa u nás budovala celá nová civilizácia.
Susedné krajiny pritom ukazujú, že to ide aj inak. Krajiny s podobnými príjmami v strednej a východnej Európe dokážu investovať viac, než len nevyhnutné minimum na obnovu majetku. Vďaka tomu ich cesty, školy, nemocnice aj železnice vyzerajú lepšie a zároveň pribúdajú aj nové moderné projekty. Slovensko, naopak, sedí v grafoch Eurostatu na nepríjemnej uhlopriečke – investície sa tu pohybujú len na úrovni odpisov, teda presne toľko koľko treba, aby majetok úplne nezhnil, ale nič navyše.
Spotreba verejného kapitálu a investície (% HDP)
„Neznamená to však, že na Slovensku sa okrem opravovania rozbitých ciest a chátrajúcich budov nerobí nič iné. Pracuje sa aj na nových projektoch, rozširujú sa diaľnice, vodovodná sieť, pribúdajú zdravotnícke a sociálne zariadenia. Pri malom objeme investícií však nemáme dostatok zdrojov na obnovu a zároveň aj na rozvoj,“ dopĺňajú ekonómovia.
Hoci by pomohlo lepšie plánovanie a výber projektov, najväčším problémom podľa odborníkov zostáva financovanie. Pretože Slovensko nevie systematicky šetriť, míňa takmer všetko, čo vyberie na daniach a odvodoch a ešte si požičiava, čím sa stáva závislým od eurofondov a úverov. Tie sú však vhodnejšie na nové modernizačné projekty, než na bežnú údržbu.
„Slovensko systematicky nešetrí a v regióne sme skôr na okraji s nízkymi alebo zápornými úsporami. Od vstupu do EÚ sme mali úspory v priemere rovné nule. Problémom je najmä, že šetríme málo v dobrých časoch. Pri takomto nastavení bežného hospodárenia nie sme schopní robiť udržateľnú investičnú politiku,“ dodávajú odborníci.
Vývoj hrubých úspor verejného sektora na Slovensku v porovnaní s SVE (% HDP)
Od vstupu do EÚ v roku 2004 dosahovali verejné úspory na Slovensku v priemere nulu a po započítaní metodických rozdielov a eurofondov dokonca mierne záporné hodnoty. Zatiaľ čo susedia dokážu pravidelne odložiť 2 až 5 % príjmov na investície, u nás sa každé euro, ktoré štát vyberie, takmer okamžite minie. A to najmä na sociálne výdavky, zdravotníctvo a vnútornú bezpečnosť na úkor vzdelávania a úspor. V praxi to znamená, že zo sto eur vybraných z daní nedokážeme ušetriť ani dve eurá ktoré by sa hodili napríklad na opravy mostov a ciest.
Aj samotné rozdelenie verejných výdavkov na Slovensku je odlišné – vyšší podiel peňazí ide na sociálne zabezpečenie a vnútorný poriadok, zatiaľ čo školstvo dostáva menej ako v iných krajinách regiónu. Podľa autorov by sa dali dosiahnuť až päťpercentné úspory, keby sme sa priblížili štruktúrou výdavkov k našim susedom.
Úspory SVE a vysvetlenie rozdielu voči Slovensku (percentuálne body)
Budúcnosť verejných investícií navyše nevyzerá ružovo, keďže po roku 2028 má prísť k zmenám v prerozdeľovaní európskych fondov. Do únie pribudnú noví členovia, zmenia sa priority alebo sa peniaze podmienia reformami. Zároveň starnutie populácie zvýši tlak na bežné výdavky, čo ešte viac obmedzí priestor na investície.
Vláda plánuje v rámci Plánu obnovy vytvoriť zoznam projektov s vyššou pridanou hodnotou a zaviesť lepší výber a hodnotenie. „Akýkoľvek dobrý plán projektov a dômyselný proces však nevyrieši nedostatok zdrojov na zveľaďovanie súčasnej infraštruktúry. Slovensko potrebuje premyslenú politiku verejných príjmov a výdavkov, ktorá bude vytvárať priestor na pokračujúcu obnovu a modernizáciu krajiny,“ dodávajú odborníci.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
