Pravidlá pracovného času: Na aké prestávky máte nárok a čo všetko sú nadčasy?

Barbora Magočová | rubrika: Článok | 25. 3. 2022
Koľko vás zamestnávateľ môže nútiť pracovať, aký dlhý čas by ste mali mať na odpočinok a kedy máte nárok na prestávku v práci? Čo sa do pracovného času a čo naopak nie?
Pravidlá pracovného času: Na aké prestávky máte nárok a čo všetko sú nadčasy?

Zdroj: Shutterstock

Pracovný čas vs. doba odpočinku

Pracovným časom sa rozumie taký časový úsek, v ktorom musíte byť zamestnávateľovi k dispozícii, vykonávať prácu a plniť povinnosti v súlade s vašou pracovnou zmluvou. Dobou odpočinku je časový úsek, ktorý naopak definíciu pracovného času nespĺňa. 

Pracovný čas by mal zamestnávateľ rozvrhnúť tak, aby mal plnoletý zamestnanec medzi dvoma zmenami vždy aspoň 12 hodín na odpočinok; mladistvý zamestnanec musí odpočívať aspoň 14 hodín. Dospelému zamestnancovi sa môže len vo výnimočných prípadoch. Napríklad pri turnusovej práci alebo pri mimoriadnych udalostiach) skrátiť odpočinok na 8 hodín.

Ak pravidelne vykonávate prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, mal by mať váš pracovný čas najviac 38 a ¾ hodiny týždenne; pokiaľ pracujete vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, mal by mať pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne. Mladistvý a zároveň mladší ako 16 rokov môže pracovať najviac 30 hodín týždenne a po 16. roku veku najviac 37 a ½ hodiny týždenne, a to aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Priemerný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín; výnimkou sú zdravotníci, ak s takýmto prekročením súhlasia. 

Niektoré prestávky v práci sa do pracovného času započítavajú, iné nie 

Na poskytnutie prestávky v práci máte nárok hneď v niekoľkých prípadoch: 

1) Prestávka na odpočinok a jedenie

Prestávka na odpočinok a jedenie sa neposkytuje vo všetkých prípadoch rovnako. Pravidlá jej poskytovania sa líšia podľa typu pracovnej činnosti aj podľa povahy zamestnanca. Zákon rozoznáva: 

a) prestávku pre plnoletého zamestnanca, ak jeho prácu možno prerušiť

Prestávka sa poskytuje, ak je pracovná zmena dlhšia, než 6 hodín a to v trvaní tridsať minút; do pracovného času sa nezapočítava. 

b) prestávku pre mladistvého zamestnanca

Prestávka sa poskytuje, ak je pracovná zmena dlhšia, než 4 a 1/2 hodiny a trvá tridsať minút; do pracovného času sa nezapočítava. 

c)prestávku pre zamestnanca vykonávajúceho práce, ktoré nemožno prerušiť

Prestávka sa poskytuje aj bez prerušenia prevádzky či práce; má sa poskytnúť v primeranej dĺžke podľa konkrétnych okolností. Takáto prestávka sa do pracovného času započítava.

 2) Prestávka z dôvodu zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia

Prestávky z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia sa vyskytujú napríklad u vodičov z povolania. Tieto prestávky sa do pracovného času započítavajú.

 3) Prestávka na dojčenie

Prestávka na dojčenie sa poskytuje dojčiacej matke ako osobitná prestávka nad rámec ostatných prestávok v práci. Ak pracuje po určený týždenný pracovný čas, máte na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku nárok na 2 polhodinové prestávky na dojčenie za zmenu. Takto poskytované prestávky možno aj zlúčiť a čerpať ich na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny. Pokiaľ pracujete na kratší pracovný čas, ale aspoň ½ určeného týždenného pracovného času, patrí vám len 1 polhodinová prestávka na dojčenie na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku. Prestávky na dojčenie sa do pracovného času započítavajú a poskytuje sa za ne náhrady mzdy v sume priemerného zárobku. 

Pracovná pohotovosť sa do pracovného času započítava len čiastočne 

Ak pre zamestnávateľa s ohľadom na zabezpečenie nevyhnutných úloh vykonávate pracovnú pohotovosť, možno ju z hľadiska pracovného času rozdeliť na:

  • 1) dobu, počas ktorej sa zdržiavate na pracovisku

Ak pracovnú pohotovosť trávite na pracovisku, považuje sa takto strávená doba za pracovný čas, aj keď prácu nevykonávate. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti vám náleží mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu. 

  • 2) dobu, počas ktorej sa na pracovisku nezdržiavate

Doba pracovnej pohotovosti, v rámci ktorej sa zdržiavate na dohodnutom mieste mimo pracoviska a ste pripravení na výkon práce, ale prácu nevykonávate, sa do pracovného času nezapočítava. Za každú hodinu takto strávenej neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska vám patrí náhrada najmenej v sume 0,72 eura.

 Doba prípravných úkonov na výkon práce 

Mnohé profesie vyžadujú, aby sa zamestnanci ešte pred výkonom samotných pracovných úloh špecificky pripravili – napríklad formou dôkladnej očisty a dezinfekcie či ustrojenia do ochranného alebo pracovného oblečenia. Vzhľadom na to, že Zákonník práce výslovne neupravuje, či tieto úkony možno zaradiť do pracovného času, vznikajú na mnohých pracoviskách ohľadom ich posúdenia spory. 

Národný inšpektorát práce SR vydal stanovisko, že výkon prípravných úkonov by sa do pracovného času v zásade nemal započítavať; iné pravidlá posudzovania však môžu byť u konkrétneho zamestnávateľa dojednané so zástupcami zamestnancov. Zákon napríklad výslovne uvádza, že na základe takejto dohody sa do pracovného času môže započítať čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce. 

Nezapočítanie úkonu do pracovného času a pracovné úrazy 

Pre úplnosť treba dodať, že započítavanie určitej činnosti či časového úseku do pracovného času je podstatné pre posúdenie plnenia vašich povinností voči zamestnávateľovi a naviazanie tohto plnenia na výplatu mzdy. Zároveň však nemusí platiť, že ak sa vám nejaký úraz stal mimo pracovného času, nepôjde o pracovný úraz. 

Ako pracovný úraz totiž možno napríklad posúdiť aj poškodenie zdravia, ktoré sa vám prihodilo bezprostredne pred začiatkom práce, ak k nemu došlo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Napríklad ak sa úraz stal kvôli mokrej podlahe v areáli pracoviska pri vašom príchode na zmenu. Pre pracovné úrazy teda nie je primárne podstatné ich naviazanie na pracovný čas, ale na plnenie pracovných úloh alebo priamu súvislosť s týmto plnením. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú podľa zákona aj úkony potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení.

Barbora Magočová

Autor článku Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

+1
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Naposledy navštívené

Obchodný, živnostenský register, ponuky práce