Pokuty na daniach a poistnom. Aká je ich výška?

Mnohí stihnú podať daňové priznanie v riadnom termíne, iní ho podajú len tak-tak v predĺženej lehote, no niektorí daňové priznanie nepodajú vôbec, prípadne ho nezaplatia na čas. Aké pokuty vám hrozia na daniach? Čo vás čaká pri neplatení zdravotných a sociálnych odvodov?

Tri situácie, ktorým by ste sa mali vyhnúť

Pri podávaní daňového priznania a platení dane poznáme tri situácie, ktoré vás môžu dostať do problémov:

• Podáte daňové priznanie, ale nezaplatíte daň z príjmov,
• zaplatíte daň z príjmov, ale nepodáte daňové priznanie,
• nepodáte daňové priznania a nezaplatíte ani daň z príjmov.

Za nezaplatenie dane v riadnom termíne vás čakajú sankcie. Daňový úrad si to všimne a vyrubí vám úrok z omeškania. Síce sa neskoré zaplatenie dane nepovažuje za tzv. správny delikt a daňový úrad zaň neukladá pokutu, v konečnom dôsledku úroky z omeškania budete musieť zaplatiť.

Výška sankčného úroku závisí od výšky dane z príjmov, základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a počtu dní omeškania s platbou.

Výpočet úroku z omeškania:

• dlžná suma x 4-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky / 365 dní alebo 366 dní x počet dní omeškania

Samozrejme platí, že čím skôr zaplatíte, tým menší úrok si vás počká.

Čo ak podám daňové priznanie, ale nezaplatím daň

Nezaplatenie dane z príjmov sa považuje podľa daňového poriadku za správny delikt. Správca po zistení týchto skutočností ukladá daňovníkovi pokutu za nepodanie daňového priznania v zákonom stanovenej lehote vo výške od 30 do 16 000 eur. To, akú výšku pokuty daňovník dostane závisí od závažnosti deliktu, ako aj trvaní a následkov tohto stavu.

Pokutu dostanete v prípade, že správca dane zistí uvedené skutočnosti, ale dostanete ju aj vtedy, ak sa k uvedenému činu priznáte. Správca dane vás vyzve k tomu, aby ste vykonali nápravu, to znamená, že budete musieť zaplatiť daň, a ešte aj uvedenú pokutu.

Ak daňové priznanie nepodáte ani po takejto výzve, hrozí vám dvojnásobne vyššia sadzba pokuty, teda od 60 do 32 000 eur.

Neodvedením dane sa okrem toho podľa § 278 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, dopúšťate aj trestného činu s možnosťou odňatia slobody až na osem rokov. Navyše, ak výška daňového nedoplatku presiahne 170 eur, budete zverejnený aj v zozname daňových dlžníkov na stránke Finančnej správy Slovenskej republiky.

V súčasnosti sa v Trestnom zákone nachádzajú tieto druhy daňových trestných činov:

• Skrátenie dane a poistného (§ 276),
• neodvedenie dane a poistného (§ 277),
• daňový podvod (§ 277a),
• nezaplatenie dane a poistného (§ 278),
• marenie výkonu správy daní (§ 278a).

Za trestný čin sa považuje situácia, ak páchateľ skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie vo výške vyššej ako 266 eur. Ale to len v prípade, že vám dokážu úmysel tohto činu.

Čo ak nepodám daňové priznanie a nezaplatím daň

Najvyššie pokuty vyrubí daňový úrad vtedy, ak dôjde k nepodaniu daňového priznania a nezaplateniu dane. Prvá časť sankcie spočíva v podobe pokuty za nepodanie daňového priznania a druhá časť spočíva v podobe úrokov z omeškania za nezaplatenie dane. Okrem sankcii budete, samozrejme, musieť podať daňové priznanie a zaplatiť aj daň.

Ak si tieto povinnosti nesplníte, bude si ich daňový úrad môcť od vás vymáhať.

Nepodať daňové priznanie sa nevypláca, ani keď sa zdržiavate v zahraničí. Daňový úrad ročne vystopuje tisíce takýchto neplatičov a nadeľuje im mastné pokuty. Ak chcete obísť daňovú povinnosť, alebo si znížiť výšku dane, ľahko sa môžete prerátať. Daňové úrady majú celý rad spôsobov, ako človeka odhaliť.

Pokuty v skratke:

• Za nepodanie DP v stanovenej lehote: 30 až 16-tisíc eur,
• za nepodanie DP v lehote určenej správcom dane: 30 až 16-tisíc eur,
• za nepodanie DP ani po výzve: 60 až 32-tisíc eur,
• za uvedenie nižšej dane, ako ste mali uviesť: 60 – 3 000 eur,
• nepriznanie dane od 266 eur je trestný čin.

Pokuty za nezaplatenie zdravotných a sociálnych odvodov

V prípade zdravotného poistenia platí, že toto krytie musí mať každý občan štátu. Už aj novorodenec, ktorý ešte nie je prihlásený v žiadnej poisťovni má poistné krytie zdravotnej poisťovne matky. Po skončení štúdia môžete ostať poistencom štátu alebo sa stanete samoplatiteľom, samostatne zárobkovo činnou osobou, prípadne zamestnancom.

Najčastejšie sa stáva, že zdravotné poistenie nezaplatia najmä samoplatitelia a samostatne zárobkovo činné osoby. Ak už teda patríte do skupiny pravidelných alebo dlhodobých neplatičov, máte nárok len na nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť. Ak poisťovňa zistí, že nešlo o nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, váš dlh sa navýši o náklady tohto vyšetrenia. Pri neplatení zdravotného poistenia vám nehrozí pokuta, hrozí však napríklad exekúcia a raz ten dlh skrátka budete musieť zaplatiť.

Pri sociálnom poistení je to ešte o niečo zložitejšie. Nie je povinné, takže platiť tieto odvody musia len dobrovoľne poistené osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a zamestnávatelia. V prípade zamestnanca odvádza toto poistenie opäť zamestnávateľ. Ak sociálne odvody nebudete platiť, prídete o sociálne dávky. Sociálna poisťovňa už nebude používať exekútorov, ale bude si dlh nárokovať prikázaním pohľadávky z účtu vo vašej banke, zrážkami zo mzdy alebo zrážkami z vyplácaných dávok.

Zdroj fotografie: Shutterstock.com