Transakčná daň nie je až taká nezrušiteľná: Premiér už pripúšťa, že by sa mohla zmeniť

Transakčná daň sa bude meniť a koalícia o nej bude rokovať už čoskoro. Uviedol to predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) v diskusnej relácii V politike na TA3. Hoci sám označuje túto daň za nevyhnutnú, priznáva, že mu nie je po chuti a že je ochotný rokovať o jej zmiernení, ak sa nájde spôsob, ako vykompenzovať výpadok príjmov v štátnom rozpočte.

Premiér: Transakčná daň sa dá zrušiť pod jednou podmienkou

Fico v diskusnej relácii zdôraznil, že zodpovednosť za konsolidáciu verejných financií by mala byť rozložená spravodlivo medzi všetkých. S tým súvisí aj otázka, ako zabrániť obchádzaniu transakčnej dane. Premiér si podľa vlastných slov chce dôkladne preštudovať návrh zákona z dielne SNS a ak sa ukáže, že z pripravovaného 700-miliónového balíka by sa niektoré sumy dali odpustiť bez toho, aby to zanechalo dieru v rozpočte, je otvorený diskusii.

Poveeal, že je ochotný schváliť úpravu, podľa ktorej sa daň odpustí určitým skupinám podnikateľov. „Ja budem rád, ak sa zníži okruh tých, ktorí majú platiť transakčnú daň. Len si pýtam odpoveď, čím nahradíme vypadnutých 150, 200, alebo 300 miliónov eur“. Dodal tiež, že transakčnú daň by bolo možné zrušiť pod podmienkou, že by niekto z koalície prišiel s návrhom, ako do štátnej kasy naliať 700 miliónov eur, ktoré by zrušením vypadli. Ešte nedávno pritom hovoril, že transakčná daň je nezrušiteľná.

Zrušiť, upraviť, či len opraviť?

O úprave transakčnej dane naprv prehovoril šéf SNS Andrej Danko, ktorý ju chcel zrušiť a to aj s pomocou hlasov opozície v parlamente. Neskôr zmenil rétoriku a presadzoval aspoň úpravu zákona. Neskôr sa k nemu pridala aj strana Hlas-SD na čele s Matúšom Šutajom Eštokom, ktorý požaduje výnimky pre najmenších živnostníkov. Podľa neho ide o ľudí, ktorí vykonávajú fyzickú prácu – murárov, pilčíkov či maliarov – a tí by podľa jeho slov nemali niesť dodatočné finančné bremeno. „To sú ľudia, ktorí by mali byť štandardne v pracovnoprávnom úväzku... týchto ľudí práce chceme ochrániť,“ povedal líder Hlasu-SD na brífingu v Prešove. Podľa neho by mal minister financií posúdiť, aký dopad by takéto výnimky mali na štátne financie.

No hoci návrh SNS i požiadavky Hlasu-SD pôsobia ako pokus o zmiernenie dôsledkov dane, odborníci upozorňujú na istý paradox. Jozef Mihál, bývalý minister práce a expert na daňovo-odvodové otázky, tvrdí, že úprava, akú požaduje strana Hlas-SD, drobných živnostníkov vôbec nezasiahne. Vysvetľuje, že väčšina z nich aj tak využíva paušálne výdavky a tým pádom nemusí viesť účtovníctvo. Ak platby prechádzajú cez tzv. transakčný účet a následne si živnostník presunie peniaze na svoj súkromný účet, výdavky platí odtiaľ. „Nikto mu nemá ako dokázať – ani reálne nemôže dokázať – či nákup zo súkromného účtu má alebo nemá súvis s jeho podnikaním“, tvrdí Mihál a dodáva, že v takom prípade vlastne žiadnu daň neplatí.

Čo je transakčná daň

Od 1. apríla 2025 musí mať každý živnostník a firma transakčný účet, cez ktorý prebiehajú bezhotovostné príjmy. 

Výška transakčnej dane sa líši podľa typu transakcie. Pri bezhotovostných prevodoch z účtu, teda klasických bankových prevodoch, je stanovená sadzba vo výške 0,4 % z výšky odchádzajúcej sumy. Existuje však horný limit – z jednej transakcie sa nesmie zaplatiť viac ako 40 eur. To znamená, že ak niekto posiela napríklad 10 000 eur, zaplatí daň vo výške 40 eur, no ak by posielal 15 000 alebo 100 000 eur, výška dane už neporastie, zostane pri maximálnom limite.

Oveľa prísnejšie je nastavenie pri výberoch hotovosti. Tam platí daň vo výške 0,8 % z celkovej sumy výberu a, na rozdiel od bezhotovostných transakcií, tu žiadny horný limit dane neexistuje. Znamená to, že čím viac hotovosti si niekto vyberie, tým viac zaplatí. Daň sa uplatňuje rovnako pri výbere z bankomatu aj v pobočke banky. Ak si napríklad podnikateľ vyberie v hotovosti 5 000 eur, zaplatí daň vo výške 40 eur. Pri výbere 10 000 eur už daň vyskočí na 80 eur a bez obmedzenia rastie ďalej.

Tretím typom je fixná ročná daň za platobnú kartu. Každý daňovník zaplatí 2 eurá za každú kartu, ktorá mu bola vydaná a počas daného roka aspoň raz použitá. Tento poplatok sa vzťahuje na všetky platobné karty – debetné, kreditné aj predplatené – a to bez ohľadu na počet transakcií alebo objem peňazí, ktoré nimi prejdú. V praxi to znamená, že aj ak kartu použijete len raz, štátu zaplatíte dvoj-eurový ročný poplatok.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.