Transakčná daň vás dobehne aj v zahraničí. Prídete o čas aj o peniaze

Transakčná daň zasiahla slovenské firmy a podnikateľov naplno. Od momentu, keď nadobudla účinnosť, ubehlo len niekoľko týždňov, no už teraz mnohí zvažujú, ako by sa tejto novej finančnej povinnosti mohli vyhnúť. Jednou z najčastejšie skloňovaných možností je presun účtov či celého sídla firmy do zahraničia. Hoci to na prvý pohľad pôsobí ako racionálne riešenie, odborníci upozorňujú, že ide o ilúziu úniku.

Presťahovať firmu nestačí

Partnerka poradenskej skupiny ATLAS GROUP Ina Kováčová Bečková vysvetľuje, že rozhodnutie premiestniť sídlo spoločnosti mimo Slovenska neznamená automaticky oslobodenie sa od slovenskej daňovej povinnosti. Kľúčovým faktorom nie je adresa sídla, ale to, kde firma reálne podniká. „Ak teda spoločnosť či živnostník budú aj naďalej podnikať na Slovensku, dane vrátane transakčnej dane, budú musieť platiť aj na Slovensku,“ vysvetľuje odborníčka.

Rozhodujúcim kritériom je tzv. stála prevádzkareň, čo znamená, že podnikateľská činnosť musí byť v zahraničí vykonávaná minimálne šesť mesiacov, inak sa firma nezbaví daňových povinností doma. V praxi to znamená, že podnikateľ musí podávať daňové priznanie nielen v štáte, kde má nové sídlo, ale aj na Slovensku.

„Revolutka“ vás nezachráni, naopak

Ďalšou stratégiou, ktorú niektorí podnikatelia zvažujú, je otvorenie zahraničného bankového účtu alebo využívanie služieb ako Revolut či PayPal. Ani táto možnosť im však nezaručí únik od dane. Podľa slov Iny Kováčovej Bečkovej „ak by podnikateľ platil z týchto účtov, nijako by si nepomohol. Práve naopak. Okrem platenia transakčnej dane v rovnakej výške by na neho boli prenesené aj ďalšie povinnosti, ktoré inak robí banka. Pretože z podnikateľa, ktorý je daňou zaťažený, sa stáva aj platiteľ dane. Teda ten, ktorý mesačne odvádza daň štátu a plní ďalšie oznamovacie povinnosti či povinnosti vedenia záznamov, čo mu prinesie administratívu navyše.“

V snahe vyhnúť sa daňovej záťaži niektorí podnikatelia zvažujú aj prechod na alternatívne formy platieb – konkrétne virtuálne meny či kryptoaktíva. V tejto oblasti zatiaľ skutočne existuje priestor, kde transakčná daň neplatí, no len za určitých podmienok. „Keď však podnikateľ za nákup kryptoaktív zaplatí z firemného účtu, za odchádzajúcu platbu mu bude strhnutá transakčná daň,“ upozorňuje Kováčová Bečková. Navyše poukazuje na to, že hoci virtuálne meny nepodliehajú aktuálne tejto dani, ich praktické využitie na Slovensku je stále veľmi obmedzené, čo znižuje ich reálnu efektivitu pri obchádzaní daňového systému.

Redakcia

Internetový denník Peniaze.sk momentálne patrí medzi najnavštevovanejšie ekonomické weby. Svojim užívateľom ponúka články z rôznych oblastí osobných financií, praktické rady, komentáre, užitočné kalkulačky, politické témy,... Ďalšie články autora.