8 spôsobov, ako vyriešiť šikanovanie v práci

Bossing alebo tiež šikanovanie zo strany nadriadeného môže mať veľa podôb. Jeho najčastejšími prejavmi sú zosmiešňovanie, preťažovanie pracovnými úlohami, vyžadovanie ich splnenia v neprimerane krátkych termínoch, arogancia či sexuálne obťažovanie.

Mobbingom sa rozumejú nepríjemné schválnosti medzi kolegami na rovnakom stupni riadenia. Vyskytuje sa aj vo forme šírenia klebiet, intrigovania či zámerného ignorovania spolupracovníka. V poslednej dobe sa však rozmáha aj staffing, ktorého sa dopúšťajú podriadení voči nadriadeným.

Medzi jeho najfrekventovanejšie prejavy patrí prednášanie rôznych nevhodných poznámok či kritiky, ktorá útočí na osobnú integritu nadriadeného (napr. zosmiešňovanie mladej ženy na manažérskej pozícii starším podriadeným).

Z právneho hľadiska je v zásade jedno, ktorému druhu šikany ste vystavení. Drobná odlišnosť pri výbere vhodného prostriedku obrany platí len vtedy, ak bossing, mobbing alebo staffing spočíva aj v diskriminácii. Vhodnými prostriedkami obrany sú:

1. Sťažnosť podaná zamestnávateľovi

Sťažnosťou podanou zamestnávateľovi možno riešiť porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ale tiež akékoľvek obťažovanie či zastrašovanie, ktorým sú na pracovisku porušené dobré mravy. Jej podanie upravuje ustanovenie § 13 ods. 6 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ je v každom prípade povinný na vašu sťažnosť bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od prípadného závadného konania a odstrániť jeho následky.

Dodajme, že podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce platí, že za podanie sťažnosti na iného zamestnanca či zamestnávateľa vás na pracovisku nesmie nikto postihovať. Ten istý zákaz platí aj v súvislosti s podaním žaloby a trestného oznámenia.

2. Sťažnosť podaná zástupcom zamestnancov

Okrem samotného zamestnávateľa sa môžete skúsiť obrátiť na zástupcu zamestnancov pôsobiaceho na vašom pracovisku. Môže ísť buď o odbory, zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka.

Títo disponujú lepšou vyjednávacou pozíciou, než jednotliví zamestnanci a voči zamestnávateľovi majú navyše aj niektoré kontrolné právomoci (bližšie: Môže zamestnávateľ zakázať odbory?).

3. Podanie podnetu na SNSLP

Na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva sa môžete obrátiť, ak je ponižujúce či inak závadné správanie zo strany zamestnávateľa alebo vašich kolegov motivované vaším pohlavím, vierou, rasou, etnickou príslušnosťou, zdravotným postihnutím, sexuálnou orientáciou, rodinným stavom, politickým či iným zmýšľaním alebo iným špecifickým postavením.

V tomto smere treba uviesť, že za diskriminačný dôvod sa považuje napríklad aj obezita (bližšie uznesenie Krajského súdu Košice, sp.zn. 9CoPr/2020). Stredisko vám môže na základe podnetu poskytnúť právne poradenstvo, pomoc v antidiskriminačnom spore pred súdom alebo odborné stanovisko.

4. Mediácia

Pracovnoprávne spory súvisiace s šikanou či diskrimináciou možno riešiť aj formou mediácie. Mediátor ako nezávislá tretia osoba vás môže pomocou usmerňovania vzájomnej komunikácie doviesť k obojstranne uspokojivej dohode.

Toto riešenie môže byť jedným z najlepších a z dlhodobého hľadiska aj najprínosnejších, má však háčik – musí s ním súhlasiť aj zamestnávateľ a treba počítať aj s poplatkami.

Možno ho však navrhnúť napríklad aj po začatí súdneho sporu (viď nižšie), kedy naň zamestnávateľ môže pristúpiť o niečo ochotnejšie.

Tip: Ako si nájsť prácu na internete? Skúste pracovné portály i LinkedIn

5. Podnet na Inšpektorát práce

Pokiaľ vyššie uvedené spôsoby riešenia šikany na pracovisku zlyhali alebo neprichádzajú do úvahy, je akýmsi „predstupňom“ jej súdneho riešenia podanie podnetu na príslušný Inšpektorát práce. V podnete by ste mali opísať, v čom spočíva porušenie povinností vášho zamestnávateľa.

Porušením je aj absencia reakcie na vašu sťažnosť týkajúcu sa mobbingu alebo nevykonanie nápravy tohto stavu. Inšpektorát by mal následne na pracovisku uskutočniť kontrolu a o výsledku inšpekcie vás bezodkladne informovať. Ak zistí porušenie povinností zo strany zamestnávateľa, môže ho sankcionovať.

6. Podanie žaloby na súd

Súdne riešenie konfliktov súvisiacich so šikanou môže spočívať v:

a) podaní žaloby, na základe ktorej bude riešený tzv. antidiskriminačný spor

V súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania možno žiadať, aby zamestnávateľ upustil od svojho konania, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie (napr. vo forme ospravedlnenia) či náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

b) podaní občianskoprávnej žaloby vo veci ochrany osobnosti

Ak šikanovaním dôjde aj k zásahu do vašich osobnostných práv (napríklad je narušená vaša dôstojnosť či česť) a  protiprávne konanie zároveň nesúvisí s diskrimináciou, zvážte podanie žaloby na ochranu osobnosti. Uplatňujú sa ňou v zásade podobné nároky, ako v antidiskriminačnom spore – aj v nej teda možno v prípade závažnejších porušení okrem iného získať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

7. Podanie oznámenia o priestupku

Niektoré druhy šikany napĺňajú znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (typicky ak ide o urážanie či posmešky). Takéto priestupky prejednávajú okresné úrady.

8. Podanie trestného oznámenia

V krajných prípadoch môže skutkovú podstatu trestného činu naplniť mobbing, bossing či staffing spočívajúci napríklad v ohováraní (§ 373 Trestného zákona) či podnecovaní k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti (§ 424 Trestného zákona).

Trestné oznámenie možno podať ústne aj písomne. Pri podaní oznámenia môžete požiadať, aby sa v ňom neuvádzali údaje o vašej totožnosti. Materiály, ktoré zistenie totožnosti umožňujú, sa ukladajú na prokuratúre a do spisu sa následne zakladajú len s vaším súhlasom.