Ceny v Európe sa líšia aj štvornásobne: ktorá krajina je najdrahšia a najlacnejšia

Ceny v Európe sa môžu líšiť aj o stovky percent a často prekvapia aj medzi susedmi ako Rakúsko a Maďarsko či Nemecko a Poľsko. Ako sa však dá spravodlivo porovnať, kde sa oplatí nakupovať, bývať či dovolenkovať? A ako je na tom Slovensko? Odpoveďou sú indexy cenovej úrovne, ktoré porovnávajú ceny tovarov a služieb podľa parity kúpnej sily. Tie berú do úvahy, koľko si za rovnaké peniaze kúpite v jednotlivých krajinách, a podľa dát Eurostatu fungujú ako „umelá spoločná mena“. Na nové porovnanie upozorňuje portál Euronews.

Výsledky týchto porovnaní sa opierajú o prieskumy cien viac než 2 000 druhov tovarov a služieb vo viac než tridsiatke európskych krajín. Najčastejšie sa používajú dve hlavné ukazovatele — AIC a HFCE. Ten prvý, takzvaná „skutočná individuálna spotreba“ (AIC), zahŕňa nielen to, čo si domácnosti samy zaplatia, ale aj služby hradené štátom či neziskovkami, ako zdravotníctvo či školstvo. Druhý, HFCE, sleduje len výdavky, ktoré domácnosti reálne minú zo svojho.

Na porovnanie cien v Európe sa väčšinou používa práve AIC, lebo lepšie vystihuje, čo ľudia v krajine skutočne využívajú.

Švajčiarsko verzus Turecko: štyrikrát drahšie

V roku 2024 sa podľa dát Eurostatu stalo najdrahšou krajinou Európy Švajčiarsko, kde ceny dosahujú až 184 % priemeru EÚ — teda o 84 % vyššie než priemer. Na opačnom konci rebríčka stojí Turecko, kde sú ceny len na úrovni 47 % priemeru Únie. To znamená, že Švajčiarsko je až 3,9-krát drahšie než Turecko, čo krásne ukazuje, aké obrovské rozdiely vládnu na kontinente.

V EÚ samotnej je najdrahší Luxembursko, kde ceny prekonávajú priemer o 51 %. Najlacnejšie členské štáty sú Bulharsko a Rumunsko, kde ceny dosahujú 57 % priemeru. Aj tu je rozdiel citeľný: Luxembursko je asi 2,7-krát drahšie než tieto dve krajiny.

Do prvej desiatky najdrahších v Únii patria ešte Dánsko (143 %) a Írsko (141 %), pričom zo štyroch najväčších ekonomík EÚ sú Nemecko (109 %) a Francúzsko (108 %) mierne nad priemerom, zatiaľ čo Taliansko (98 %) a Španielsko (91 %) pod ním.

Západ a sever drahšie, východ lacnejší

Západné a severné štáty ako Švajčiarsko, Island, Luxembursko, Dánsko, Írsko, Nórsko či Fínsko patria k najdrahším — spája ich vysoký príjem obyvateľov, silná mena a drahšie životné náklady. Všetkých päť škandinávskych krajín (Dánsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Island) sa drží vysoko.

Naopak, stredná a východná Európa s krajinami ako Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Poľsko či pobaltské štáty zostáva pod priemerom, čo súvisí aj s nižšími mzdami a nižšími nákladmi na prácu. Lacnejšie sú aj štáty, ktoré nie sú v EÚ, ako Turecko, Severné Macedónsko, Albánsko, Srbsko či Bosna a Hercegovina.

Slovensko sa nachádza v pásme pod priemerom EÚ, teda ceny u nás dosahujú 85 % priemeru EÚ. Znamená to, že v porovnaní s inými krajinami patríme k tým lacnejším. Slovákom sa môže zdať, že k lacným krajinám nepatríme, no tento rebríček nezohľadňuje príjmy ľudí ako také, ale cenové hladiny.

Slovensko ešte aj vlani patrilo medzi 20 najlacnejších krajín Európy, celkovo sme vlani boli 14. najlacnejšia krajina spomedzi všetkých skúmaných krajín.

Prečo sú krajiny EFTA také drahé?

Švajčiarsko, Island a Nórsko, teda štáty z Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA), obsadili v rebríčku 1., 2. a 6. miesto. Podľa analýzy z roku 2018 od Larsa Svennebyeho z EFTA Statistics za to môžu vysoká produktivita práce a vysoké mzdy. Filippo Pallotti z University College London pre Euronews vysvetlil, že „produktívnejšie odvetvia ako výroba a technológie tlačia nahor mzdy aj v odvetviach, kde produktivita rastie pomalšie, napríklad v kaderníctvach, pohostinstve či nehnuteľnostiach“.

Ako dodal, rozdiely medzi kávou za štyri eurá v Kodani a jedným eurom v Sofii nie sú len o mzdách, ale aj o tom, že „produktívny priemysel a vysoké platy prenikajú do celej ekonomiky“. Na vysoké ceny vplývajú aj faktory ako technológie, vzdelanie, kvalita inštitúcií, infraštruktúra, zahraničné investície či samotné meny a daňová politika.

Ceny a platy — dva rôzne príbehy

Dôležité je nezabudnúť, že porovnávanie cien nehovorí nič o príjmoch. „Tieto údaje sú čisto porovnaním cien tovarov a služieb. Neberú do úvahy úroveň miezd, platov ani iné príjmy,“ pripomenul Lars Svennebye pre Euronews Business.

V praxi to znamená, že aj keď niekto žije v drahej krajine, môže si dovoliť viac než obyvateľ lacnejšej, ak má vyšší príjem.

Veľké rozdiely sú aj v jednotlivých kategóriách — napríklad alkohol a tabak sú v Írsku až trikrát drahšie než v Bulharsku, konkrétne 205 % verzus 69 % priemeru EÚ.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.