Neviete sa s „ex“ zhodnúť na záležitosti týkajúcej sa dieťaťa? Ako to riešiť?

Barbora Magočová | rubrika: Článok | 11. 1. 2023
Zvládli ste rozvod, súd určil výživné a s bývalým partnerom máte už vyjasnené aj to, ako bude prebiehať styk s dieťaťom. Spory ohľadom spoločných potomkov sa však môžu rozhorieť znova. Z času na čas sa totiž vyskytne problém, na ktorý budete mať rozdielne rodičovské názory. Môže ísť o výber školy či zmenu priezviska; jablkom sváru býva aj otázka očkovania.
Neviete sa s „ex“ zhodnúť na záležitosti týkajúcej sa dieťaťa? Ako to riešiť?

Zdroj: Shutterstock

Do akej miery môže o dieťati rozhodovať rodič, ktorému nebolo zverené do starostlivosti? Ako postupovať, ak vám stanovisko ex-partnera skrátka neumožňuje vybrať dieťaťu možnosť, ktorá by preň bola podľa vás najlepšia? A aké náklady vám môže riešenie takejto záležitosti priniesť? 

Musíte sa s bývalým či bývalou dohodnúť, aj keď bolo dieťa zverené vám? 

Napriek možnosti striedavej starostlivosti stále platí, že dieťa je väčšinou zverené len jednému z rodičov. Ten, ktorý má podľa rozhodnutia súdu potomka v osobnej starostlivosti, potom logicky o dieťati rozhoduje v prevažnej väčšine (každodenných) záležitostí. Neznamená to však, že druhý rodič svoje rodičovské práva stráca. Aj rodič, s ktorým dieťa nebýva, môže vo veciach týkajúcich sa dieťaťa spolurozhodovať. 

Iba jeden z rodičov rozhoduje napríklad vtedy, ak:

1) druhý nežije alebo nie je zapísaný v rodnom liste dieťaťa,
2) bol druhý pozbavený rodičovských práv resp. mu ich súd obmedzil (napr. ak trvalo žije neusporiadaným spôsobom života, holduje vo veľkej miere alkoholu či drogám a značne to ovplyvňuje jeho rodičovské kompetencie),
3) bola obmedzená spôsobilosť druhého rodiča na právne úkony (v takom prípade môže rodičovské práva vykonávať len v rozsahu, ktorý obmedzenie pripúšťa). 

Bagateľné rodičovské spory súd nerieši, rozhoduje len o dôležitých veciach 

V zmysle zákona možno záležitosti týkajúce sa dieťaťa rozdeliť na:

1) bežné – ide o veci, ktoré sa riešia na pravidelnej báze, dopad rozhodnutia o nich je v podstate krátkodobý (napr. čo si dieťa oblečie, z čoho bude v určitý deň zložená jeho strava a pod.),
2) podstatné – ide o záležitosti zásadného významu, ktoré môžu mať výraznejší alebo dokonca určujúci vplyv na celý ďalší život dieťaťa (ale aj jeho rodičov) alebo aspoň na jeho dlhšie trvajúci úsek. Zákon náročky presnú definíciu podstatných vecí neuvádza, pretože sa môžu u rôznych rodín líšiť. Ako príklady podstatných vecí však výslovne menuje rozhodovanie o:

- vysťahovaní dieťaťa do cudziny,

- správe majetku dieťaťa,

- štátnom občianstve dieťaťa,

- udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,

- príprave na budúce povolanie (tzn. najmä rozhodovanie o navštevovaní určitej školy, ale čiastočne aj o výbere záujmovej činnosti). 

Judikatúra ďalej ako podstatnú otázku vníma napr. rozhodovanie o priezvisku dieťaťa (typicky ak si matka v novom manželstve zmení priezvisko a dieťa žije s ňou a s jej novou rodinou, obracajú sa ženy na súd so žiadosťou, aby dieťa malo rovnaké priezvisko ako zvyšní členovia domácnosti. Zmena priezviska si ale spravidla vyžaduje závažnejšie dôvody – viď napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 3CoP/1/2018). 

V súlade s vyššie uvedeným platí, že v:

1) sporoch ohľadom bežnej veci sa rodičia musia dohodnúť medzi sebou. Aj keby sa v takejto veci jeden z nich obrátil na súd, aby rodičovský spor autoritatívne rozhodol, mal by súd po zistení, že nejde o podstatnú vec, žalobu zamietnuť (viď rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 6CoP/24/2021).
2) Súdy pri nezhode rodičov riešia len spory ohľadom podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. 

Ako prebieha súdne konanie? 

Konanie vo veci maloletého, o ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť, patrí medzi tzv. konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Vďaka tomu sa naň aktuálne vzťahuje oslobodenie od súdneho poplatku. Pokiaľ teda zvládnete návrh na súd vyhotoviť aj sami, mali by byť náklady na jeho podanie zanedbateľné (poštovné náklady a pod.).

Trovy konania si v tomto spore obaja rodičia spravidla nesú sami – ak by si teda váš bývalý partner vzal na pomoc advokáta, je nepravdepodobné, že by vás súd v prípade prehry zaviazal platiť náhradu trov jeho právneho zastúpenia.

Výnimku predstavuje prípad, v ktorom by bolo preplatenie náhrady trov s ohľadom na okolnosti spravodlivé (napr. ak by ste sa podaním návrhu len snažili bývalého partnera šikanovať a bolo by zjavné, že o blaho dieťaťa či rozriešenie podstatnej otázky vám nejde). Konanie by teda nemalo byť finančne náročné – investujete najmä svoj čas a nervy. 

Návrh sa podáva na okresný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Súd musí o konaní informovať aj dieťa, ak:

1) to nie je v rozpore s účelom konania,
2) je dieťa natoľko rozumovo a vôľovo vyspelé, aby pochopilo jeho význam.

Sudca vášmu potomkovi objasní, čo by pre jeho ďalší život súdne rozhodnutie znamenalo a pri jeho formulácii by mal vziať do úvahy aj jeho stanovisko. 

V niektorých prípadoch sa dieťaťu ustanovuje aj opatrovník; túto funkciu spravidla vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vzhľadom na citlivosť prejednávaných otázok zákon súdu ukladá, aby preferoval zmierne riešenie sporu. Pri tejto príležitosti vám môže navrhnúť možnosť tzv. mediácie. Ide o proces, v ktorom by ste mali s pomocou profesionálneho mediátora dospieť k riešeniu akceptovateľnému pre všetkých zúčastnených. 

Vyhovujúce súdne rozhodnutie bude v zásade technicky nahrádzať súhlas rodiča, ktorý je proti navrhovanému riešeniu spornej otázky. Ak sa teda váš názorový rozpor týka napríklad zápisu do určitej školy, neznamená to, že dňom právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa dieťa automaticky stáva jej žiakom. So školou je potrebné vybaviť všetky formality tak, ako keby sa do nej dieťa klasicky prihlasovalo a namiesto súhlasného úkonu jedného z rodičov sa škole doloží právoplatné súdne rozhodnutie. 

Pre úplnosť dodajme, že hoci sa v praxi na podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa nezhodnú rodičia, ktorí spolu nežijú, nie je vylúčené, aby sa na súd obrátil aj jeden z manželov zdieľajúcich spoločnú domácnosť. 

Barbora Magočová

Autor článku Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

0
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Obľúbené témy

deti, rodina, súd, Žaloba