Nestíhate platiť splátky - kedy môže veriteľ zosplatniť celý dlh?

Strata výhody splátok musí byť dohodnutá

Ak má dlžník plniť dlh formou jednotlivých splátok a s platením jednej z nich sa omešká, nemá veriteľ automaticky právo žiadať o zaplatenie celej zostávajúcej pohľadávky. Túto možnosť mu zákon dáva len v prípade, že sa na tom s dlžníkom dohodol alebo mu právo na zosplatnenie bolo priznané osobitným rozhodnutím (napr. rozsudkom povoľujúcim plnenie dlhu v splátkach, v ktorom je výslovne špecifikovaná strata výhody splátok v prípade omeškania s platením).

Pokiaľ teda dohoda o strate výhody splátok pre prípad oneskorenia s platením nebola uzatvorená, môže veriteľ v konkrétnom okamihu úspešne vymáhať len splátky, ktoré sa už stali zročnými. Ak naopak k jej uzatvoreniu došlo, má veriteľ dve možnosti. Buď sa rozhodne, že svoje právo na zosplatnenie nevyužije, alebo dlžníka požiada o zaplatenie celého zostávajúceho dlhu. Právo na zosplatnenie ale môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Znamená to, že ak by dlžník ďalšiu splátku v rade uhradil včas a veriteľ by pred jej zaplatením zvyšok dlhu nestihol zosplatniť, musí čakať opäť na okamih, kedy sa dlžník s nejakou splátkou dostane do omeškania. 

Zdroj: Depositphotos

V spotrebiteľských vzťahoch je ochrana dlžníka pri zosplatnení posilnená

V zmluvných vzťahoch vznikajúcich medzi spotrebiteľom a osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (tzv. dodávateľ) je spotrebiteľovi poskytnutá zvláštna ochrana, ktorá sa vzťahuje aj na predčasné zosplatnenie jeho dlhov.  Uplatňuje sa ohľadom každého plnenia, ktoré má spotrebiteľ plniť formou splátok (typicky napríklad pri klasických spotrebiteľských úveroch). 

Ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania so zaplatením splátky, nemôže dodávateľ uplatniť dohodnuté právo na zosplatnenie celého dlhu hneď po splatnosti omeškanej splátky, ale:

1. až po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a

2. ak spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva súčasne upozornil v lehote nie kratšej, ako 15 dní.

Súdna prax upresnila, že upozornenie na možnosť zosplatnenia spojené s obligatórnou pätnásťdňovou lehotou môže byť realizované ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 5CoCsp/14/2021). Pre oblasť spotrebiteľských úverov ďalej platí, že veriteľ nemôže vyžadovať ich jednorazové splatenie, ak pred uzatvorením úverovej zmluvy alebo pred navýšením úveru neposúdi s tzv. odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver (bližšie: Ak veriteľ neskontroluje vašu bonitu, môžete mať úver zadarmo)

Dodajme, že obmedzenie vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu zročnosťou najbližšej splátky sa uplatní aj pri spotrebiteľských zmluvách (rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 43Co/27/2019).

Predčasné zosplatnenie a úroky

V súvislosti s predčasným zosplatnením plnení spočívajúcich v poskytnutí úveru bola v judikatúre riešená tiež otázka zmluvných úrokov z úveru za obdobie od zosplatnenia do úhrady celej dlžnej istiny veriteľovi. Poskytovatelia úverov argumentovali, že nárok na zaplatenie zmluvného úroku (ako odplaty za poskytnutie úveru) trvá od vyplatenia peňažných prostriedkov dlžníkovi až do okamihu ich vrátenia. Súdna prax sa ale s týmto názorom nestotožnila. Prijala stanovisko, že za obdobie nasledujúce po zosplatnení nárok na zmluvný úrok nenáleží. Svoj postoj odôvodnila najmä argumentom, že omeškanie je stavom, ktorý je veriteľovi kompenzovaný zákonnými úrokmi z omeškania (rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 17CoCsp/11/2020).

Ohľadom premlčania pri strate výhody splátok sa niektoré súdy zatiaľ nezhodujú

V prípade nespotrebiteľských vzťahov nie je posudzovanie premlčacej doby predčasne zosplatneného dlhu v praxi problematické. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Dĺžka premlčacej doby môže v praxi závisieť od viacerých okolností (bližšie napr. Aké úkony predlžujú vymáhateľnosť záväzku?), v nepodnikateľských vzťahoch ale bude v drvivej väčšine prípadov trojročná. 

Pri dlhoch zo spotrebiteľských zmlúv ale aktuálne v rozhodovacej činnosti slovenských súdov panuje názorový rozpor, a to konkrétne v otázke začiatku plynutia premlčacej doby. 

Niektoré súdy zastávajú stanovisko, že premlčacia lehota začína aj v prípade predčasného zosplatnenia spotrebiteľského dlhu už zročnosťou splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo (rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 26CoCsp/7/2021). Vyskytuje sa však aj prístup, v zmysle ktorého treba začiatok premlčacej doby počítať až od uplynutia troch mesiacov od zročnosti splátky, po ktorých možno požadovať zosplatnenie celého dlhu (rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp.zn. 11CoCsp/62/2020).