Aké úkony predlžujú vymáhateľnosť záväzku?

Najbežnejším spôsobom predĺženia premlčania je uznanie dlhu

Pri záväzkoch, ktoré nevznikli v súvislosti s podnikaním (napr. rôznych dlhoch z pôžičiek medzi kamarátmi) možno premlčaciu dobu predĺžiť prostredníctvom uznania dlhu. Podmienkou je, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky. Ak tak urobí, uplynie premlčacia doba až za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. V prípade, že sa v uznaní uvedie lehota na plnenie, začne nová premlčacia lehota plynúť až v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti podľa uznania.

Príklad textu uznania dlhu:

Ja, Ján Novák, nar. 5. 8. 1978, bytom Dolná 23, Trnava, uznávam, že zaplatím svoj dlh zo zmluvy o pôžičke, ktorú som dňa 10. 5. 2021 vo výške 1 000,- EUR prevzal od Juraja Poláka, nar. 6. 9. 1974, bytom Horná 53, Trnava.

V Trnave, dňa 7. 8. 2021

Vlastnoručný podpis Jána Nováka

Ak sa chcete ako dlžník predĺženiu premlčania vyhnúť, starostlivo kontrolujte všetky dokumenty, ktoré vám veriteľ dáva podpísať. Uznanie dlhu býva často zamaskované v rôznych dohodách, ktoré sa vám navonok môžu javiť ako výhodné (napríklad splátkové kalendáre). Okrem dlhšieho trvania vymožiteľnosti nároku bez rizika vznesenia námietky premlčania spôsobuje uznanie dlhu aj vznik domnienky trvania záväzku v čase uznania. Inými slovami to znamená, že ak má veriteľ v ruke písomné uznanie dlhu, nemusí v súdnom konaní dokazovať, ako dlh vznikol. Do nevýhodnejšej dôkaznej situácie sa naopak dostáva dlžník, ktorý musí preukázať, že dlh v dobe písomného uznania buď vôbec neexistoval alebo po uznaní zanikol.

Uznaním možno beh premlčacej doby, ktorá už uplynula, aj obnoviť. Podmienkou však je, aby dlžník pri uznávaní dlhu o jeho premlčaní preukázateľne vedel. Dodajme, že pre drvivú väčšinu nepodnikateľských pohľadávok platí trojročná premlčacia doba.

Zdroj: Shutterstock

Premlčanie nárokov z podnikania predlžujú aj niektoré faktické úkony

Pre drvivú väčšinu pohľadávok z obchodných vzťahov platí (na rozdiel od nepodnikateľských dlhov) premlčacia doba v trvaní 4 rokov. Začiatok jej plynutia sa spravidla počíta od prvého dňa po splatnosti dlhu. Pri posudzovaní okamihu zročnosti sa však nenechajte zmiasť dátumom uvedeným na faktúre. Pokiaľ máte s obchodným partnerom uzatvorenú písomnú zmluvu, hľadajte dohodu o termíne úhrady práve v nej. V praxi sa totiž veľmi často stáva, že napriek písomne dojednanému dátumu plnenia vystaví veriteľ daňový doklad s automaticky vygenerovaným termínom splatnosti, ktorý so znením zmluvy nekorešponduje.

Aj v podnikateľských vzťahoch možno dosiahnuť faktické predĺženie premlčacej doby písomným uznaním záväzku zo strany dlžníka. Premlčanie sa však nepredlžuje až o 10 rokov; uznanie obchodnoprávneho záväzku spôsobí, že od jeho podpisu dlžníkovi začne plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Ak je uznaný už premlčaný záväzok, premlčacia lehota sa obnoví. V prípade, že z dôvodu zachovania dobrých obchodných vzťahov svojim dlžníkom neplatenie tolerujete a do budúcna sa zabezpečujete len periodickým uznávaním záväzku, majte na pamäti, že premlčacia doba nárokov z podnikania musí skončiť vždy najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz.

Tip: Pred notárom podpísali zmluvu o pôžičke, podľa súdu však uzavretá nebola

Podnikateľ však nemusí záväzok uznať len vedomým konaním. Premlčaciu dobu predlžujú aj niektoré jeho faktické úkony. Platením úrokov napríklad automaticky uznáva záväzok ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Predĺženie premlčacej doby spôsobí aj čiastočné plnenie záväzku, ak z neho možno usudzovať na to, že ním uznáva aj jeho zvyšok. Účinky tohto spôsobu uznania môže mať napríklad zaplatenie časti vyúčtovanej sumy bankovým prevodom, v ktorom dlžník zadá ako variabilný symbol číslo faktúry a do poznámky napíše „čiastočná úhrada“ alebo „1. splátka“ apod.

Niekedy sa oplatí súdne vymáhať aj premlčanú pohľadávku

Premlčanie dlhu neznamená jeho zánik. V skutočnosti vymožiteľnosť nároku len významne oslabuje. Ak dlžník v pravý čas vznesie námietku premlčania, nesmie súd nárok priznať. Pokiaľ sa však z akýchkoľvek dôvodov uvedenou námietkou nebráni, súd premlčanie neberie do úvahy. Výnimkou sú len dlhy z tzv. spotrebiteľských zmlúv, t.j. zmlúv uzatváraných medzi profesionálnymi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti a spotrebiteľmi. Tieto už po premlčaní podľa zákona vymáhať nemožno. Ich vymáhateľnosť možno obnoviť len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel a napriek tomu vyjadril vôľu ich plniť.