Vysvetľujeme: Chystáte na leto dovolenku? Pozrite si, ako ju čerpať správne

Ľudia si na tohtoročné leto dovolenku buď už naplánovali, alebo sa na to už chystajú. Jej čerpanie v tomto období musia riešiť firmy aj zamestnanci. Slovenská legislatíva im v tom však pomáha. Pravidlá dovoleniek totiž limituje Zákonník práce.

Koľko majú ľudia dovolenky v roku 2021?

Zamestnanci majú počas roka spravidla nárok na štyri týždne dovolenky. Môže byť však aj dlhšia, rozhoduje o tom vek či rodičovstvo. Viac oddychu si môžu dopriať napríklad zamestnanci starší ako 33 rokov. Legislatíva im dáva nárok na päť týždňov dovolenky. Rovnaký počet voľna si môžu uplatniť aj zamestnanci, ktorí sa trvale starajú o dieťa.

Až osem týždňov dovolenky zase majú učitelia a umeleckí či výskumní zamestnanci. Stále však platí, že dĺžku dovolenky počas roka môže bližšie definovať aj takzvaná kolektívna zmluva. A teda dohoda firmy so zástupcami zamestnancov.

• Základný počet dovolenky: 20 pracovných dní
• Zamestnanec starší ako 33 rokov: 25 pracovných dní
• Zamestnanec, ktorý sa stará o dieťa: 25 pracovných dní
• Vysokoškolskí učitelia, výskumníci a umeleckí pracovníci: 40 pracovných dní

Nárok na dovolenku nemajú osoby:

• pracujúce na dohodu o vykonaní práce,
• pracujúce na dohodu o pracovnej činnosti,
• pracujúce na dohodu o brigádnickej práci študenta.

Tip: Dovolenka na Slovensku: Koľko zaplatíte za týždeň a čo je pandemický príplatok?

Kto rozhoduje o dovolenke?

Dovolenku síce zákon umožňuje, v praxi sa však jej čerpanie dohaduje medzi firmou a zamestnancom. V spoločnostiach je spravidla zavedený takzvaný plán dovoleniek. Ľudia si ich tak nahlasujú v predstihu, aby z pracovného plánu nevypadlo naraz príliš veľa ľudí.

Dovolenkový plán tak slúži na to, aby sa zamestnanecké dovolenky naplánovali na celý kalendárny rok. Samozrejme, v prípade potreby sa priebežne naplánované voľno môže meniť podľa potreby.

Ten, kto rozhoduje o udelení dovolenky, je však zamestnávateľ. Úlohou zamestnanca však je navrhnúť rozmedzie dovolenky a dátumy, kedy by chcel čerpať voľno. Vtedy firma musí prihliadať na jeho pracovné povinnosti.

Okrem toho sa sledujú aj oprávnené záujmy pracujúceho, ktorými sú napríklad školské prázdniny detí, rodinné udalosti, alebo iné neodkladné záležitosti.

Pre zaujímavosť: Keď zamestnanec čerpá dovolenku, jeho náhrada mzdy podľa Zákonníka práce musí byť v sume jeho priemerného zárobku. To v praxi znamená, že počas dovolenky zarába približne toľko, koľko aj v bežný pracovný mesiac.

Dovolenka sa určuje:

• Podľa plánu dovoleniek po dohode zamestnávateľa so zamestnancom.
• Podľa plánu dovoleniek tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca roka.
• Firma musí zamestnancovi čerpanie dovolenky oznámiť dva týždne vopred.
• Firma môže zamestnancovi oznámiť čerpanie dovolenky aj skôr, ale len so súhlasom zamestnanca.
• Ak sa dovolenka poskytuje v niekoľkých častiach, jedna časť musí tvoriť aspoň dva týždne, ak neexistuje iná dohoda.
• Firma nemôže o čerpaní dovolenky rozhodnúť na obdobie, keď je zamestnanec na PN-ke alebo čerpá materskú či rodičovskú dovolenku.
• Dovolenka nemôže byť určená na deň, kedy má zamestnanec určené náhradné voľno.

Ako sa čerpá a nahlasuje dovolenka?

Pre pracujúcich platí, že by mali svoju dovolenku vyčerpať vždy do konca kalendárneho roka, za ktorý majú na dovolenku nárok. Môžu však nastať aj situácie, kedy sa mu voľná dovolenka prenáša do ďalšieho roka. Ide napríklad o prípady, kedy je zamestnanec dlhodobo na PN-ke, čerpal materskú či rodičovskú dovolenku alebo ho na dovolenku firma jednoducho neposlala.

O prenesenej dovolenke ale musí firma rozhodnúť do konca júna toho roka, do ktorého sa dovolenka preniesla. Ak to neurobí, o čerpaní rozhoduje zamestnanec. Prenesená dovolenka sa ale musí vyčerpať do konca toho roka, do ktorého sa preniesla.

Zamestnávateľ musí čerpanie dovolenky svojmu zamestnancovi oznámiť aspoň 14 dní vopred. Môžu sa však dohodnúť aj inak. Dovolenka sa ale musí čerpať v jednom celku alebo v niekoľkých častiach.

Ak sa čerpá v niekoľkých častiach, aspoň jedna časť musí tvoriť dva týždne dovolenky. Opäť však platí, že firma a zamestnanec sa môžu dohodnúť aj inak. Spravidla tak, aby to vyhovovalo obom stranám.

Pre zaujímavosť: Zamestnávateľ môže v niektorých prípadoch zamestnanca z dovolenky aj odvolať. V týchto prípadoch majú ale pracujúci nárok na náhradu škody, ktoré im odvolanie spôsobilo. Preplatiť im to musí firma. Zamestnanec ale musí mať dovolenku odsúhlasenú podľa zákona - aj s potvrdením. Náhradu si môžu ľudia nárokovať len na preukázateľné straty - napríklad storno poplatok za dovolenkový zájazd a podobne.

Kto chráni zamestnancov v prípade dovoleniek?

Keďže je dovolenka ošetrená slovenskou legislatívou, zamestnanci sa v prípade pochybení firmy môžu obrátiť aj na inšpektoráty práce. Podľa rezortu práce sa však tiež stáva, že sa na inšpektorov s prosbou o radu obrátia aj zamestnávatelia.

Firmy najčastejšie zaujíma, ako vyriešiť určovanie dovolenky zákonnou cestou. Ide napríklad o prípady, kedy sa rieši nárok na dovolenku pri znížení pracovného úväzku, preplatenia dovolenky pri skončení pracovného pomeru či materskej dovolenky.

Najčastejšie porušenia zákona zo strany firiem inšpektoráty evidujú pri neurčení plánu dovoleniek, povinnom určení čerpania dovolenky, nevyplatení náhrady mzdy za dovolenku pri skončení pracovného pomeru alebo nevyplatení náhrady za nevyčerpané voľno.