Slovensko starne rýchlejšie, než sa na to dokáže pripraviť jeho sociálny systém. V roku 2024 žilo na Slovensku viac ako jeden milión ľudí starších ako 65 rokov, čo je o vyše 86-tisíc viac než v roku 2020. Kapacita zariadení pre seniorov sa však za toto obdobie zvýšila len približne o dvetisíc miest.
Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že v roku 2024 čakalo na miesto v zariadení viac ako 8 600 žiadateľov bez pozitívnej odpovede. Dlhodobo známe demografické trendy sa podľa kontrolórov nepremietli do systémových opatrení.
Situáciu ešte zhoršuje fakt, že Slovensko v rokoch 2017 až 2021 nedokázalo využiť významnú časť eurofondov určených na rozvoj sociálnych služieb. Z viac ako 160 miliónov eur z Integrovaného regionálneho operačného programu zostalo nevyčerpaných 104 miliónov, teda takmer dve tretiny dostupných prostriedkov.
Eurofondy bez výsledku
Za sociálnu starostlivosť zodpovedá ministerstvo práce, ktoré podľa NKÚ nevedelo poskytnúť jasné vysvetlenie, prečo takáto suma zostala nevyužitá. Nastavenie a administráciu výziev mal v gescii rezort investícií. Kontrolóri poukazujú na slabú koordináciu medzi ministerstvami.
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy konštatuje, že nevyčerpanie takého objemu financií poukazuje na systémové zlyhania v plánovaní a realizácii projektov. Výsledkom je, že štát premárnil príležitosť reagovať na rastúci dopyt po sociálnych službách pre seniorov.
Audit bol súčasťou pravidelnej správy pre prezidenta, predsedu parlamentu a premiéra. NKÚ v nej upozorňuje, že zlyhania majú priamy dopad na kvalitu života seniorov aj ich rodín.
Bez finančnej analýzy
Slovensko od roku 2011 presadzuje deinštitucionalizáciu sociálnych služieb. Zaviedlo sa obmedzenie kapacity zariadení na maximálne 40 klientov a neskôr aj koncept zariadení rodinného typu s kapacitou do šiestich alebo dvanástich miest.
Podľa NKÚ však tieto zmeny neboli podložené analýzou finančnej udržateľnosti. Kontrola ukázala, že náklady zariadení rodinného typu vo väčšine prípadov prevyšujú príjmy z príspevkov a úhrad od klientov. Rozdiely sú kryté darmi alebo vlastnými zdrojmi zriaďovateľov, čo nie je dlhodobo udržateľné.
Hrozí preto buď zvyšovanie kapacít, alebo rast cien služieb, čo by mohlo obmedziť ich dostupnosť. Aj napriek rastu menších zariadení bola v roku 2024 viac než polovica miest stále v zariadeniach s kapacitou nad 40 klientov.
Personál chýba, mzdy zaostávajú
Najväčším problémom zariadení zostáva nedostatok kvalifikovaného personálu. Hoci kontrolované zariadenia spĺňali minimálne normy, dlhodobé udržanie zamestnancov označili za kľúčovú výzvu. Situáciu zhoršuje slabé využívanie pracovného potenciálu cudzincov.
Mzdy v sociálnych službách výrazne zaostávajú. V roku 2024 sa pohybovali od 809 do 1 330 eur, čo predstavovalo 53 až 87 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ministerstvo práce reagovalo stabilizačným príspevkom, ktorý bol v rokoch 2024 a 2025 financovaný sumou vyše 45 miliónov eur. Na rok 2026 je vyčlenených ďalších 21 miliónov, no podľa NKÚ ide len o dočasné riešenie.
Ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach pre seniorov má byť hradená zo zdravotného poistenia, no z deviatich kontrolovaných zariadení mali zmluvu so zdravotnou poisťovňou len dve. Ostatné narážali na limity poisťovní alebo nespĺňali personálne podmienky. Zariadenia preto často zabezpečovali starostlivosť prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej služby.
Miroslav Homola
Redaktor Peniaze.sk, venuje sa dôchodkom, sociálnym dávkam a rodinným financiám. Ďalšie články autora.