Záujem o kov ťahali investori. Len burzovo obchodované fondy museli dokúpiť viac než 800 ton, čo predstavuje druhé najvyššie množstvo v histórii. Priame nákupy investičného zlata v podobe zliatkov a mincí potom s objemom 1 374 ton dosiahli 12-ročné maximum. Nielen v Česku tak v dôsledku novodobej zlatej horúčky hlásia niektorí predajcovia nedostatok zliatkov.
Celkovo sa nákupy zo strany investorov vyšplhali na rekordných 2 175 ton v hodnote 240 miliárd dolárov, čím prekonali dovtedajší rekord z roku 2020 o 370 ton, píše Investičníweb.cz.
Investori záujmom o zlato vyjadrovali obavy zo zvýšeného geopolitického napätia vo svete a zabezpečovali sa proti oslabovaniu dolára aj riziku politizácie Fedu. Zároveň však posilňovali odolnosť svojich portfólií voči korekcii na „drahom“ americkom akciovom trhu – nielen potenciálnej, ako ukázali uplynulé dni.
Na prelome januára a februára prešiel trh so zlatom výraznou korekciou. Cena klesla z viac než 5 600 dolárov až pod 4 500 dolárov za trojskú uncu, pričom tento vývoj zahŕňal aj jednodňový prepad o viac než 10 %, najvýraznejší za štyri desaťročia. Po korekcii vyvolanej oslabením obáv z budúcej politiky americkej centrálnej banky sa cena zlata čiastočne zotavila a pohybuje sa okolo 5 000 dolárov za trojskú uncu. V ročnom horizonte však zlato stále zdražuje o viac než 70 % a podľa analytikov tak hrozí pokračujúca zvýšená volatilita ceny.
Centrálne banky pokračujú v diverzifikácii
Negatívny vplyv zdražovania zlata sa vlani prejavil aj na trhu so zlatými šperkmi. Ich nákupy klesli takmer o pätinu na 1 542 ton. V Číne aj v Indii, teda na dvoch hlavných trhoch, dosiahol prepad dokonca takmer štvrtinu. Napriek poklesu objemu predaja šperkov však ich hodnota vzrástla o 18 % na 172 miliárd dolárov. Pre vysoké ceny sa podľa rady ľudia čoraz častejšie preorientovávali na nákup menších šperkov.
Dopyt v Iráne bol viac-menej stabilný (medziročne –1 %), keďže ľudia nakupovali v snahe uložiť peniaze do bezpečia v reakcii na letné vzájomné raketové útoky Iránu a Izraela a celkovú výraznú ekonomicko-politickú neistotu.
Vývoj ceny zlata ve vybraných měnách
Významnými čistými kupcami kovu zostali vlani centrálne banky, hoci ich dopyt medziročne klesol približne o pätinu. Do svojich zásob spolu pridali 863 ton. Nákupy ťahala poľská centrálna banka, ktorá získala viac ako 100 ton zlata a jeho podiel na celkových rezervách zvýšila na 28 %. Čínska centrálna banka pridala za celý rok do svojich rezerv len 27 ton zlata, Česká národná banka získala ďalších viac ako 20 ton.
Zásoby kovu v držbe centrálnych bánk sa v rokoch 2022 až 2024 v porovnaní s priemerom za obdobie rokov 2010 až 2021 zvyšovali viac než dvojnásobným tempom. Minuloročná hodnota napriek medziročnému poklesu stále prevyšovala priemer za roky 2010 až 2021 o viac ako 80 %.
Banky nakupujú kov z dvoch hlavných dôvodov. Prvým je diverzifikácia rezerv, ktoré typicky tvoria najmä dolárové, prípadne eurové aktíva. Druhým dôvodom je geopolitika, ktorej význam vzrástol po začiatku vojny na Ukrajine. V tomto prípade zohráva úlohu snaha obmedziť dosahy politických rizík, napríklad v podobe západného sankčného režimu, ktorý viedol k zmrazeniu významnej časti ruských devízových rezerv.
Poptávka po zlatě ze strany centrálních bank
Záujem o kov na technologické využitie sa vlani oproti roku 2024 výraznejšie nezmenil. Medziročne nákupy klesli o jedno percento na 323 ton. Rast bol zaznamenaný v odvetví výroby pamäťových čipov a plošných spojov, ktoré sa využívajú okrem iného aj v infraštruktúre pre generatívnu umelú inteligenciu.
Spoľahlivá poistka alebo obeť vlastného úspechu?
Prudký rast ceny zlata podľa niektorých expertov obmedzuje priestor na ďalšie zdražovanie kovu. Skeptici hovoria dokonca o bubline a hrozbe cenovej apokalypsy. Minimálne veľkí hráči však zostávajú pokojní a očakávajú pretrvanie pozitívnej nálady na trhu a s ňou aj ďalší, hoci už miernejší rast ceny. Banka Goldman Sachs vo svojej prognóze z druhej polovice januára zvýšila cieľovú cenu zlata na 5 400 dolárov a UBS ju koncom januára posunula dokonca na 6 200 dolárov za trojskú uncu.
Celková světová poptávka po zlatě
Svetová rada pre zlato predpokladá, že hlavné trendy z roku 2025 zostanú v platnosti aj tento rok. Konkrétne očakáva pokračujúci záujem centrálnych bánk v snahe diverzifikovať rezervy, ako aj pretrvanie záujmu investorov posilňovať odolnosť portfólií v prostredí geopolitickej neistoty a vysokých valuácií akcií. Naopak, dopyt po zlatých šperkoch podľa rady pre vysoké ceny zostane utlmený.
Zlato v každom prípade vstupuje do fázy, v ktorej bude jeho príbeh primárne o hľadaní rovnováhy medzi obavami investorov a ekonomicko-trhovou realitou. Kov zostáva pre investorov aj centrálne banky poistkou v neistom svete, zároveň však naráža na vlastný úspech v podobe vysokej ceny, ktorá brzdí časť dopytu. Či preváži úloha bezpečného prístavu, alebo únava z (možno) prehriateho trhu, ukážu ďalšie mesiace. Isté však je, že zlato bude naďalej citlivým barometrom globálnych rizík aj očakávaní.
Očekávaný vývoj poptávky po zlatě v roce 2026
Tomáš Beránek/ Investicniweb.cz
Redaktor Investicniweb.cz. Ďalšie články autora.