Zdroj: Shutterstock
Podľa analytičky Evy Sadovskej z WOOD & Company majú Slováci v súčasnosti oveľa viac možností, kde a ako nakupovať. Podľa údajov Štatistického úradu SR predstavovala v roku 2019 predajná plocha obchodov 3,74 milióna štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,69 štvorcového metra z plochy obchodu.
Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, nakoľko v roku 1993 predajná plocha obchodov bola štvornásobne menšia ako teraz a to vo výmere 0,93 milióna štvorcových metrov. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu.
Koncom deväťdesiatych rokov začali pôsobiť na Slovensku zahraničné reťazce, ktoré náš trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety.
Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 - 2008. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine. V súčasnosti zarábame v priemere reálne o 35 až 40 percent viac ako v roku 1989.
V minulom režime „byť bez práce“ takmer neexistovalo, avšak začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy spred desiatich rokov. Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie (na prelome rokov 2019 a 2020) sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne pod päť percent. Koronakríza spôsobila jej nárast na úroveň osem percent.
Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2021 na úrovni 1 163 eur) a cien konkrétnych produktov môžeme zjednosušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.
Na nákup väčšiny potravín dnes stačí odpracovať kratší čas ako kedysi. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Menej času strávime v práci aj kvôli nákupom mliečnych výrobkov, avšak rozdiely už nie sú natoľko markantné.
Na kúpu chleba dnes ale musíme odpracovať o niekoľko minút viac ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes pre Slovákov aj oblečenie a obuv. Kým kúpa „lodičiek“ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes je to v priemere iba jeden pracovný deň.
Tip: Alkohol, zelenina či mäso. Koľko míňajú Slováci na jedlo a nápoje?
| Tovar | 1989 (začiatok roka) ceny v Kčs / odpracovaný čas | 2021 (1.-3. kvartál) ceny v EUR / odpracovaný čas | |
| Chlieb tmavý (1 kg) | 2,80 (9 min.) | 1,51 (14 min.) | |
| Bravčové karé (1kg) | 46,00 (2 hod. 35 min.) | 4,90 (44 min.) | |
| Kurča (1 kg) | 30,00 (1 hod. 41 min.) | 2,45 (22 min.) | |
| Trvanlivá saláma (1 kg) | 60,00 (3 hod. 22 min.) | 9,01 (1 hod. 22 min.) | |
| Polotučné mlieko (1 l) | 2,00 (7 min.) | 0,79 (7 min) | |
| Syr Eidamská tehla (1 kg) | 23,00 (1 hod. 17 min.) | 7,01 (1 hod. 4 min) | |
| Vajcia slepačie čerstvé (10 ks) | 13,00 (44 min.) | 1,52 (14 min) | |
| Čerstvé maslo (125 g) | 5,00 (17 min.) | 1,21 (11 min.) | |
| Jablká (1 kg) | 6,00 (20 min.) | 1,29 (12 min.) | |
| Zemiaky konzumné (1 kg) | 1,60 (5 min.) | 0,73 (7 min.) | |
| Cukor kryštálový (1 kg) | 7,30 (25 min.) | 0,73 (7 min.) | |
| Čokoláda mliečna (100 g) | 11,00 (37 min.) | 1,04 (9 min.) | |
| Pánska košeľa | 131 (7 hod.) | 27,5 (4 hod.) | |
| Dámska kožená obuv vychádzková - lodičky | 270 (15 hod.) | 54,1 (8 hod.) | |
| Detská obuv vychádzková | 115 (6 hod.) | 28,8 (4 hod.) | |
| Kombinovaná chladnička s mrazničkou | 5 780 (40 dní) | 408 (8 dní) | |
| Televízor (farebný televízor v 1989, LCD v 2020) | 13 000 (4 mes.) | 573 (11 dní) | |
| Osobný automobil (Favorit v 1989, Fabia v 2020) | 84 600 (27 mes.) | 13 692 (12 mes.) | |
| Benzín automobilový 95 oktánový (1 l) | 9,00 (30 min.) | 1,35 (12 min.) | |
Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočty WOOD & Company
Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 8-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor.
Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.
Vyššia dostupnosť tovarov a služieb ale nie je iba výsledkom rastúcich nominálnych miezd, ale i väčšej konkurencie na trhu, zlepšenej efektivity výroby alebo vyššej dostupnosti globálnych značiek a reťazcov, ktoré si môžu dovoliť produkovať a ponúkať lacnejšie výrobky vďaka úspore z rozsahu.
Redakcia
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
