Zlato sa odtrhlo z reťaze, jeho cena zlomila historický rekord

Začiatok roka 2026 priniesol pre investorov do zlata poriadne prekvapenie a zároveň potvrdenie trendu, ktorý sa črtal už dlhšie. Cena zlata sa vyšvihla nad psychologickú hranicu 5 000 dolárov za trojskú uncu a aktuálne sa obchoduje okolo 5 080 USD, čo v prepočte znamená zhruba 4 200 eur za uncu. Medziročný rast presiahol 80 percent, čo robí z drahého kovu jednoznačného víťaza turbulentného makroekonomického obdobia.

Zlaté časy pre zlato

Prečo je ale zlato také atraktívne? Ako sa ukazuje, kombinácia geopolitickej neistoty, strategických nákupov centrálnych bánk a menovej politiky vytvára dokonalú búrku, ktorá tlačí cenu zlata nahor. Podľa analytika Tomáša Boháčka zo 365.bank sa „zlato v tomto prostredí posunulo z pozície cyklickej komodity do roly geopolitického a menového poistného aktíva“, čo vysvetľuje jeho schopnosť držať si vysokú cenu aj po silnom náraste v predchádzajúcich mesiacoch.

Jedným z najvýraznejších faktorov rastu je geopolitické napätie. Konflikty, obchodné vojny, oslabenie globálnych inštitúcií a návrat Donalda Trumpa do politického diania opäť rozkývali dôveru v tradičný finančný systém. Podľa Boháčka ide o prostredie, v ktorom sa „zvyšuje nedôvera voči existujúcej architektúre globálneho finančného systému“, čo logicky vedie investorov k hľadaniu bezpečnejších alternatív.

Zlato zachutilo aj bankám

Zlato však už nie je len útočiskom pre individuálnych investorov. Kľúčovým hráčom sú dnes centrálne banky, najmä z krajín mimo Západu. Ich dopyt po zlate má jasne geopolitický charakter. Boháček vysvetľuje, že „centrálne banky v posledných rokoch nekupujú zlato primárne z dôvodu krátkodobej výnosnosti, ale ako strategickú reakciu na geopolitickú fragmentáciu a rastúce sankčné riziká“. Tento dopyt je dlhodobý, málo citlivý na cenu a výrazne tlmí riziko hlbších poklesov cien.

Medzi najnovšie príklady patrí Poľská národná banka, ktorá plánuje kúpu až 150 ton zlata – čím by sa Poľsko zaradilo medzi desiatku krajín s najväčšími rezervami na svete. Podobné kroky možno očakávať aj od ďalších štátov, ktoré sa snažia diverzifikovať svoje rezervy mimo dolára.

Zaujímavým detailom je, že menová politika – hoci ostáva dôležitá – v tomto cykle zohráva skôr sekundárnu úlohu. Nízke alebo len mierne pozitívne reálne úrokové sadzby síce podporujú investície do zlata, no ako upozorňuje Boháček, „samo o sebe by tento faktor nedokázal vysvetliť aktuálnu cenovú úroveň“. Podľa neho menová politika dnes skôr „funguje ako stabilizačný prvok“, ktorý umožňuje udržanie inštitucionálnej prémie v cene zlata.

Rast cien podporuje aj ponuková stránka trhu – globálna ťažba zlata narastá len miernym tempom a nové projekty sú náročné na kapitál aj čas. Trh tak nie je schopný flexibilne reagovať na rastúci dopyt, čo ešte viac podporuje cenový tlak.

Korekcia? V nedohľadne

Hoci by sa mohlo zdať, že po takomto skoku čaká zlato prirodzená korekcia, analytici sú opatrní s predpoveďami o konci rastového trendu. Boháček zdôrazňuje, že „krátkodobé korekcie v rozsahu 10–15 % by boli prirodzené a z analytického hľadiska zdravé“, no kým pretrváva geopolitická fragmentácia a záujem centrálnych bánk, „strategické dôvody držby zlata nezmiznú“.

Záver je jasný: zlato je dnes viac než len komodita. Stalo sa strategickým aktívom éry neistoty a systémového rizika. A hoci inflácia je vo väčšine vyspelého sveta pod kontrolou, ako poznamenáva Boháček, stabilizačná úloha investičných portfólií sa opäť stáva dôvodom na nákup zlata – a jeho odklad môže túto ochranu len predražovať.

Redakcia

Internetový denník Peniaze.sk momentálne patrí medzi najnavštevovanejšie ekonomické weby. Svojim užívateľom ponúka články z rôznych oblastí osobných financií, praktické rady, komentáre, užitočné kalkulačky, politické témy,... Ďalšie články autora.