Ak ste zamestnancom a počas roka 2025 ste dosiahli zdaniteľné príjmy zo zamestnania, máte na výber medzi dvoma spôsobmi, ako si vyrovnať dane – buď prostredníctvom ročného zúčtovania dane cez zamestnávateľa, alebo podaním daňového priznania na daňový úrad. Druhá možnosť môže byť pre mnohých zamestnancov finančne výhodnejšia. Rozdiel v príjmoch sa môže pohybovať v desiatkach až stovkách eur ročne v daňových bonusoch na deti či vrátených preddavkoch.
Priznanie si môže podať každý
Každý daňovník, vrátane zamestnancov, má právo podať si daňové priznanie, a to aj v prípade, že by inak mohol požiadať o ročné zúčtovanie dane. Ako upozorňuje účtovnícko- poradenská spoločnosť KROS, pre niektoré skupiny ľudí to môže byť dokonca výhodnejšie než spoliehať sa na zamestnávateľa.
Napríklad starobní a predčasní dôchodcovia, ktorí počas roka 2025 zarobia menej než 2 876,90 €, môžu prostredníctvom daňového priznania získať späť celú sumu zaplatených preddavkov na daň, čo cez ročné zúčtovanie nie je možné.
Ďalšou situáciou, kedy sa daňové priznanie oplatí viac, je prípad zamestnancov s nárokom na daňový bonus na deti, ktorí však majú príliš nízky základ dane. Pri ročnom zúčtovaní im zamestnávateľ daňový bonus kráti alebo neposkytne vôbec, no v daňovom priznaní je možné započítať základ dane aj druhej oprávnenej osoby – typicky druhého rodiča. To môže výrazne zvýšiť výsledný bonus. V takom prípade je však nutné doložiť príslušné dokumenty, ktoré preukazujú výšku základu dane aj tejto druhej osoby.
Kedy je podanie daňového priznania povinné
Zákon o dani z príjmov však nehovorí len o dobrovoľnosti, ale aj o povinnosti. Daňové priznanie musí podať každý, kto počas roka zarobil nielen ako zamestnanec, ale mal aj ďalšie príjmy, napríklad zo živnosti, prenájmu nehnuteľností, osobnej asistencie či iného podnikania. Povinnosť sa týka aj daňových rezidentov Slovenska, ktorí dosiahli príjmy zo zahraničia. V týchto prípadoch nestačí, ak zamestnanec požiada o ročné zúčtovanie, musí si priznať všetky svoje príjmy samostatne.
Aj keď je podanie daňového priznania spojené s väčšou administratívou, nie je to neprekonateľná prekážka. Daňovník je síce plne zodpovedný za správnosť výpočtov a údajov, no môže si prizvať na pomoc odborníka – účtovníka alebo daňového poradcu. K samotnému priznaniu je potrebné priložiť viacero dokumentov: potvrdenia o príjmoch od všetkých zamestnávateľov, doklady k uplatneniu daňových bonusov (napríklad rodné listy detí či potvrdenia o návšteve školy), doklady k nezdaniteľným častiam základu dane a potvrdenia od banky, ak si daňovník uplatňuje bonus zo zaplatených úrokov z hypotéky.
Podmienky a termíny
Dobrou správou je, že nie všetky dokumenty treba prikladať – napríklad slovenské rodné listy alebo školské potvrdenia vydané na Slovensku má daňový úrad často už k dispozícii, a tak ich nie je potrebné opakovane dokladovať, pokiaľ sa údaje nezmenili.
Čo sa týka termínov, štandardná lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 je do 31. marca 2026. V prípade potreby si daňovník môže túto lehotu predĺžiť – pri bežných príjmoch do 30. júna 2026 a ak mal príjmy zo zahraničia, tak až do 30. septembra 2026. Vždy však platí, že ak daňovníkovi vyjde nedoplatok, musí ho uhradiť do príslušnej lehoty. Naopak, ak mu vyjde preplatok, daňový úrad mu ho pošle najneskôr do 40 dní od uplynutia lehoty na podanie priznania.
Pre niektorých zamestnancov tak môže byť daňové priznanie nielen zákonnou povinnosťou, ale aj nástrojom, ako získať späť peniaze, ktoré by inak zostali štátu.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.