Slovensko sa pripravuje na prijatie úplne nového zákona o práci prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem. Ministerstvo práce ním chce do domáceho právneho poriadku preniesť smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), ktorá reaguje na rýchly rozmach práce vykonávanej cez digitálne aplikácie.
Nový zákon má ambíciu vytvoriť jednotný rámec pre prácu vykonávanú prostredníctvom platforiem bez ohľadu na to, či ide o pracovnoprávny vzťah alebo inú formu spolupráce. Má ísť o osobitný predpis, ktorý doplní existujúce pravidlá Zákonníka práce, ochrany osobných údajov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci či inšpekcie práce.
Ministerstvo argumentuje tým, že súčasná legislatíva na tento typ práce nestačí. Platformová práca sa totiž často pohybuje na hranici medzi zamestnaním a samostatnou zárobkovou činnosťou, pričom právne postavenie ľudí pracujúcich pre platformy je v mnohých prípadoch nejasné.
Právo nezodpovedá realite platforiem
Zákonník práce sa dnes vzťahuje výlučne na závislú prácu vykonávanú v pracovnom pomere. Mnohé osoby pracujúce pre digitálne platformy sú však formálne vedené ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo fungujú na inom zmluvnom základe.
Práve túto medzeru chce ministerstvo práce novým zákonom zaplniť. Cieľom je, aby právna úprava reflektovala aj reálne fungovanie platformovej práce, vrátane algoritmického riadenia, hodnotenia výkonu či prideľovania zákaziek prostredníctvom digitálnych systémov.
Zákon má podľa predbežnej informácie vytvoriť jasné pravidlá pre oblasť, ktorá dnes v slovenskom právnom poriadku nemá ucelenú úpravu. Rezort tým reaguje aj na požiadavky Európskej únie, ktorá upozorňuje na potrebu lepšej ochrany ľudí pracujúcich pre platformy.
Firmy upozorňujú na zásadné riziká
K pripravovanému návrhu sa v rámci predbežnej informácie vyjadrila Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Zamestnávatelia vítajú samotný zámer zákona a oceňujú snahu ministerstva riešiť otázky platformovej práce z pohľadu pracovného aj zmluvného práva, ako aj ochrany osobných údajov.
Zároveň však upozorňujú, že návrh zákona musí byť postavený na presných a jednoznačných definíciách. Podľa asociácie je z hľadiska aplikačnej praxe aj právnej istoty nevyhnutné jasne a explicitne vymedziť pojmy ako digitálna pracovná platforma, práca pre platformy, osoba pracujúca pre platformy či pracovník platformy.
Bez takýchto definícií by podľa zamestnávateľov mohlo dôjsť k nejednoznačnému výkladu zákona, čo by v praxi mohlo spôsobiť problémy nielen podnikateľským subjektom, ale aj orgánom verejnej moci.
Právna domnienka pracovného vzťahu
Osobitnú pozornosť zamestnávatelia venujú inštitútu právnej domnienky. Ide o mechanizmus, ktorý má určovať, kedy sa vzťah medzi platformou a osobou pracujúcou cez aplikáciu považuje za pracovnoprávny.
Smernica EÚ síce umožňuje digitálnej pracovnej platforme túto domnienku vyvrátiť, no podľa zamestnávateľov bude kľúčové, ako presne budú nastavené kritériá a dôkazné pravidlá. Práve táto časť zákona môže mať zásadný vplyv na fungovanie podnikateľských modelov platforiem.
Asociácia zároveň zdôrazňuje, že návrh zákona by sa nemal dotknúť podnikateľských subjektov, ktoré spolupracujú so „skutočnými“ živnostníkmi mimo platformovej ekonomiky. Podľa zamestnávateľov by zákon nemal viesť k plošnej unifikácii výkonu závislej práce mimo pracovného pomeru.
Miroslav Homola
Redaktor Peniaze.sk, venuje sa dôchodkom, sociálnym dávkam a rodinným financiám. Ďalšie články autora.