Prepis majetku na niekoho iného. Kedy je rizikový a ako ho pred exekúciou ochrániť inak?

Na Slovensku (podobne ako v iných štátoch) sa veriteľ musí viac-menej spoľahnúť na to, že ak mu dlžník pohľadávku nezaplatí, vymôže si ju z jeho príjmov či majetku. Logika velí, že keď dlžník nič nevlastní, nie je ani čo exekvovať. Najrôznejšie druhy odklonov hodnotnejších vecí z vlastníctva dlžníka sú teda pomerne bežné.

Veritelia vymáhateľných pohľadávok sa však môžu proti podobným praktikám brániť prostredníctvom inštitútu tzv. odporovateľnosti právnych úkonov. Vymáhateľnými pohľadávkami sa rozumejú pohľadávky, ktoré možno uplatniť pred súdom.

Ide teda v zásade o zročné pohľadávky, ktoré nemusia (ale môžu) byť priznané exekučným titulom (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2 Obdo 69/2012). Výsledkom úspešnej obrany veriteľa je stav, v ktorom úkony dlžníka síce zostávajú platné, ale voči veriteľovi sú právne neúčinné.

Znamená to, že veriteľ môže uspokojovať svoju pohľadávku aj z toho, čo bolo právnym úkonom z dlžníkovho majetku prevedené na tretiu osobu.

Aké úkony sú problémové?

Ak je dlžník fyzickou osobou, možno odporovať jeho úkonom spĺňajúcim nasledujúce podmienky:

1. K úkonom došlo v priebehu posledných troch rokov a zároveň

• boli urobené v úmysle ukrátiť veriteľa, ktorý musel byť druhej strane známy alebo
• viedli k ukráteniu veriteľa a boli urobené medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou – t.j. dlžníkovým príbuzným v priamom rade (jeho predkom alebo potomkom), súrodencom, manželom alebo človekom, s ktorým je dlžník v takom vzťahu, že by ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, druhý dôvodne pociťoval ako vlastnú (typicky druh či družka),

b) právnickou osobou, v ktorej mali dlžník alebo jemu blízka osoba majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa odporovaný právny úkon uskutočnil,

c) právnickou osobou, v ktorej sú dlžník alebo osoby jemu blízke štatutárnym orgánom alebo jeho členom, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej mala osoba podľa písm. c) majetkovú účasť aspoň 34 % v dobe, keď sa tento úkon uskutočnil

• alebo viedli k ukráteniu veriteľa a boli urobené v prospech vyššie uvedených osôb.

Zabrániť následkom odporovateľnosti týchto právnych úkonov možno len vtedy, keď zmluvný partner dlžníka alebo osoba, ktorá z úkonu profitovala, preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Pre úplnosť dodajme, že veľmi podobne sú podmienky nastavené aj pre odporovateľnosť právnych úkonov dlžníkov v postavení právnických osôb (aplikovateľné sú napr. na zbavovanie sa majetku spoločnosťou s ručením obmedzeným).

2. Dlžník úkonmi v posledných troch rokoch prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom a úkony:

• spôsobili, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným alebo
• boli uskutočnené s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
• boli uskutočnené s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

V praxi možno úspešne odporovať nielen kúpe či darovaniu, ale aj nevýhodnému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva či plneniu zvýhodňujúcemu iného veriteľa.

Tip: Ako fungujú exekúcie v roku 2021?

Za zmarenie uspokojenia veriteľa hrozí trest odňatia slobody

Výsledkom špekulatívnej snahy o ochranu majetku pred exekúciou nemusí byť len neúčinnosť právneho úkonu voči veriteľovi. Mnohé transakcie môžu naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa.

K jeho spáchaniu môže dôjsť vtedy, ak dlžník čo aj len čiastočne zmarí uspokojenie svojho veriteľa napríklad tým, že:

• urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku,
• zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku (napr. záložným právom, vecným bremenom) alebo ju prenajme,
• predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik.

Základnej trestná sadzba za poškodzovanie veriteľa sa môže vyšplhať až na 2 roky. Ak sú naplnené osobitné podmienky (napr. keď je veriteľovi spôsobená škoda veľkého rozsahu), pobyt za mrežami sa predĺži – zákon dovoľuje súdu uložiť trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov.

Tipy, ako sa vyhnúť exekučnému rozpredaniu majetku legálne

Na ochranu majetku pred exekútormi treba myslieť preventívne. Pokiaľ už dopredu viete, že zadlženie prichádza do úvahy s ohľadom na povahu vašej podnikateľskej činnosti, môžete sa napríklad s vaším manželským partnerom dohodnúť, aby podal na súd návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva.

Týmto môžete reálne ochrániť napríklad váš rodinný dom. Ak by ste ho vlastnili formou podielového spoluvlastníctva, exekútor môže postihnúť váš spoluvlastnícky podiel, ale tento sa predáva oveľa ťažšie, než celá nehnuteľnosť, ktorú by mohol exekvovať, ak by bola súčasťou spoločného majetku. Minimálne môžete získať čas na zaobstaranie prostriedkov na splatenie vymáhaných dlhov.

Ak už dlhy máte, môžete skúsiť hodnotnejší majetok pred exekúciou ochrániť podaním návrhu na vyhlásenie osobného bankrotu. Oddlženie sa následne rieši dvoma spôsobmi – konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Šancu na zachovanie majetku máte v prípade podania návrhu na určenie splátkového kalendára.

Ak chcete zistiť, či spĺňate podmienky pre túto formu oddlženia a či je zároveň naplnený predpoklad, že o majetok neprídete, obráťte sa na Centrum právnej pomoci (bližšie Čo robiť, ak potrebujete právnika, ale nemáte na neho peniaze?). Toto vám ohľadom oddlženia poskytne konzultáciu a zároveň vám so žiadosťou vo veci osobného bankrotu aj bezplatne pomôže.