Obchodné triky, ktoré vám môžu zničiť podnikanie: Poznáte ich všetky?

Čo sú zásady poctivého obchodného styku? 

Právne predpisy nedokážu pokryť úplne všetky situácie, ktoré by mohli v realite nastať. V niektorých prípadoch by preto striktné posúdenie okolností len podľa litery zákona mohlo byť krajne nespravodlivé. Ak takéto výnimočné okolnosti nastanú, môže byť dopad zákonných ustanovení zmiernený prostredníctvom tzv. korektívu poctivého obchodného styku. Je význam spočíva v tom, že ak súd zistí výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nemôže mu priznať právnu ochranu. 

Ktoré konanie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku? 

Aj vám sa určite natíska otázka, čo si vlastne máte pod „zásadami poctivého obchodného styku“ predstaviť. Zákon ani jednu z nich výslovne neuvádza; toto riešenie však zákonodarca zvolil zámerne. Urobil tak (aj) preto, že obsah zásad sa môže v závislosti od času a aktuálnych pomerov v spoločnosti meniť. 

Vo všeobecnosti treba zásadami poctivého obchodného styku rozumieť slušné, profesionálne a poctivé správanie podnikateľov vo vzájomných vzťahoch a vo vzťahu k spotrebiteľom (napr. rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 13Cob/176/2017). 

V praxi môžete s odkazom sa na rozpor s poctivým obchodným stykom dosiahnuť napr.: 

1) Nepriznanie príliš vysokých dohodnutých zmluvných úrokovz omeškania či zmluvnej pokuty 

Dohodnuté úroky alebo zmluvnú pokutu neposudzujte len v absolútnych číslach. Dôležitý je aj význam povinnosti, ktorej nesplnenie má byť prostredníctvom nich sankcionované. Zjednodušene platí, že čím horšie následky by malo pre vášho obchodného partnera vaše omeškanie, tým vyššia peňažná sankcia alebo kompenzácia môže byť dojednaná (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2M Obdo 1/2010). 

2) Úhradu ceny za poskytnuté plnenie, ktorá bola v zmluve viazaná na ťažko splniteľnú podmienku 

Mnoho kúpnych zmlúv či zmlúv o dielo obsahuje dojednanie, ktoré viaže úhradu ceny za plnenie (kúpnej ceny či ceny za dielo) na vydanie určitého potvrdenia tou stranou, ktorá má platiť.  V písomných zmluvách o dielo býva napríklad pomerne často dohodnuté, že zaplatenie odmeny za vykonanie diela (typicky stavby) je podmienené predložením objednávateľom podpísaného výkazu o vykonaní dohodnutých prác či podpísaného protokolu o odovzdaní vykonaného diela. Ak objednávateľ alebo jeho poverený zástupca dokumenty nepodpíšu, malo by to podľa zmluvy znamenať, že sa zhotoviteľ nemôže domáhať zaplatenia ceny, hoci dielo reálne vykonal. V judikatúre však zaznel názor, že formálne viazanie vzniku nároku na zaplatenie na úkon objednávateľa za situácie, že zhotoviteľ dielo realizoval, sa prieči zásadám poctivého obchodného styku (rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 8Cob/67/2020). 

3) Ochranu pred výkonom práva, ktorého dojednanie ste akceptovali ako slabšia zmluvná strana alebo ktoré vás má poškodiť 

Postavenie slabšej zmluvnej strany je právnymi predpismi zohľadnené najmä v prípade spotrebiteľov. To ale neznamená, že sa v tomto postavení nemôže nachádzať aj podnikateľ. Nie je nijakou výnimkou, že väčší podnikatelia si pri uzatváraní zmlúv s menšími podnikateľskými subjektami dokážu presadiť aj dojednania, ktoré ich fakticky stavajú do oveľa výhodnejšej pozície. Ak by na základe týchto dojednaní malo byť bez primeraného dôvodu vykonané právo, ktoré by malo pre menšieho podnikateľa závažné ekonomické následky (alebo by sa dalo posúdiť ako určitá forma šikany), má zmysel namietať práve rozpor s poctivým obchodným stykom (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 201/2020). 

Okrem zásad poctivého obchodného styku treba dodržať aj tzv. dobré mravy 

Zásada zákazu výkonu práv v rozpore s poctivým obchodným stykom sa uplatňuje predovšetkým vo vzťahoch medzi podnikateľmi. Obdobou tejto zásady v občianskoprávnych vzťahoch je zákaz výkonu práv v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy sú považované za etické a kultúrne pravidlá, ktoré sú všeobecne uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 47/2019). 

Rozpor s dobrými mravmi má ešte o niečo závažnejšie následky než porušenie zásad poctivého obchodného styku. Platí, že právny úkon (typicky napríklad zmluva), ktorý sa prieči dobrým mravom, je od počiatku absolútne neplatný a tým pádom nemá vôbec nijaké účinky. 

Rozpor s dobrými mravmi vám môže dokonca založiť aj právo, ktoré by ste za bežných okolností nemali. Ide napríklad o nasledujúce prípady:

- možnosť zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva aj za trvania manželstva, ak by jeho ďalšie trvanie odporovalo dobrých mravom,

- právo žiadať náhradu škody, ak by vám ju škodca spôsobil úmyselným konaním proti dobrých mravom (hoci neporušil nijakú zákonom výslovne stanovenú povinnosť),

- právo vydediť potomka, ak vám v rozpore s dobrými mravmi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch,

- právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k vám alebo členom vašej rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy,

- právo vypovedať nájom bytu, ak nájomca alebo člen jeho domácnosti porušuje dobré mravy v dome,

- právo odstúpiť od zmluvy o ubytovaní, ktorú uzatvoríte ako ubytovateľ, ak ubytovaný v ubytovacom zariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy. 

Dobré mravy (rovnako ako poctivý obchodný styk) sú tzv. neurčitým právnym pojmom. Ich konkrétny výklad sa bude meniť aj v závislosti od doby, v ktorej sa konkrétne konanie posudzuje. V súdnom spore teda bude do veľkej miery záležať aj na tom, či o vašom vnímaní dobrých mravov dokážete presvedčiť súd. 

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.