Po skončení dedičského konania sa objavil neprededený majetok. Ako postupovať?

Čo urobiť ako prvé, ak sa objaví neprededený majetok? 

V rukách už máte právoplatné rozhodnutie o dedičstve, z ktorého je jasné, komu pripadá majetok po poručiteľovi. Po určitom čase ale zistíte, že niektoré z pozemkov poručiteľa sú v katastri ešte stále vedené na jeho meno. Pátrate v texte dedičského rozhodnutia a predmetné pozemky sa v ňom nenachádzajú? Presne z tohto dôvodu vás katastrálny úrad nemôže zapísať ako ich vlastníka. 

Domáhať sa vlastníckeho práva k ešte neprededenej veci vám nepomôže; ak sa totiž po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, objaví ďalší poručiteľov majetok, bude potrebné absolvovať dodatočné konanie o dedičstve. 

Súd môže uvedené konanie začať buď:

1) na návrh – dedičia môžu podať návrh na dodatočné konanie o dedičstve na ten súd, ktorý (pôvodné) konanie o dedičstve skončil. Ak sú teda novoobjaveným majetkom napríklad pozemky v určitom katastrálnom území, nie je pre príslušnosť súdu na ich dodatočné prejednanie ako dedičstva dôležitá ich poloha. Podstatné je to, ktorý súd zastrešoval prvotné dedičské konanie. Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku sa hradí súdny poplatok vo výške 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej však 6,50 Eura a najviac 165,50 Eura.

2) bez návrhu – v odôvodnených prípadoch súd nepotrebuje k začatiu dodatočného konania o dedičstve osobitný návrh; konanie začne sám z úradnej moci napríklad na podnet iného súdu, notára, štátneho orgánu či orgánu územnej samosprávy. 

Dodatočné konanie o dedičstve v podstate len nadviaže na pôvodné prejednanie dedičstva; nemožno ho teda použiť napríklad na nápravu procesných chýb, ktoré sa vyskytli v predchádzajúcom rozhodovaní o dedičstve či k rozšíreniu potenciálnych dedičov. Nemali by sa v ňom riešiť ani vlastnícke vzťahy dedičov k poručiteľovmu majetku, ktorý sa už v rámci dedičstva vysporiadal. 

Ako by mal vyzerať návrh na dodatočné konanie o dedičstve? 

V prípade, že potrebujete podať návrh na dodatočné konanie o dedičstve, môžete sa inšpirovať naším vzorom: 

Okresný súd Žilina

Hviezdoslavova 28

010 59 Žilina 

Navrhovateľ:     

Jozef Smrek

nar. 12. 10. 1982

bytom Zelená 7, 010 08 Žilina 

Prílohy:

- úmrtný list poručiteľa

- LV č. 589589 pre k.ú. Dunajská Streda

- Osvedčenie o dedičstve 

Návrh na dodatočné konanie o dedičstve po poručiteľovi Júliusovi Smrekovi, nar. 15. 5. 1956, naposledy bytom Zelená 7, 010 08 Žilina, zomr. 16. 8. 2016 (ďalej len „poručiteľ“) 

Po vydaní osvedčenia o dedičstve č.k. 30 D 78/2017-33, Dnot 26/2017 (ako súdna komisárka konala a rozhodovala súdom poverená notárka JUDr. Júlia Červená, so sídlom Dlhá 7, 010 01 Žilina), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 12. 2018, sa po poručiteľovi objavil majetok, ktorý nebol prejednaný v pôvodnom konaní o dedičstve, a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/12 k pozemku parc. E-KN č. 2062, druh pozemku orná pôda, o výmere 2596 m2, v k.ú. Dunajská Streda, obec Dunajská Streda, zapísaný na LV č. 589589. 

Dôkaz:

- úmrtný list poručiteľa

- LV č. 589589 pre k.ú. Dunajská Streda

- Osvedčenie o dedičstve 

II.

Zákonnými dedičmi poručiteľa sú:

1) syn Jozef Smrek, nar. 12. 10. 1982, bytom Zelená 7, 010 08 Žilina,
2) syn Milan Smrek, nar. 13. 1. 1984, bytom Modrá 8, 010 01 Žilina 

III.

Keďže v právoplatne ukončenom konaní o dedičstve nedošlo k prejednaniu majetku uvedeného v čl. II, navrhuje navrhovateľ ako dedič poručiteľa, aby súd v súlade § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku vykonal o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. 

V Žiline, dňa 21. 10. 2023 

Jozef Smrek 

Čo ak sa po ukončenom dedičskom konaní objavia dlhy poručiteľa? 

V dodatočnom konaní o dedičstve možno prejednať aj novoobjavené dlhy. Tento postup však prichádza do úvahy len vtedy, ak sa zároveň objaví aj neprededený majetok. Pokiaľ sa však zistí len dlh poručiteľa nevyriešený v pôvodnom dedičskom konaní, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná. 

Dedičia zodpovedajú aj za dlhy poručiteľa, ktoré v pôvodnom konaní o dedičstve nefigurovali a dozvedeli sa o nich až po jeho právoplatnom skončení (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 M Cdo 18/2009). Aj za tieto dlhy však zodpovedáte len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, problémom však môže byť, že v prípade predlženého dedičstva ich pri viacerých veriteľoch musíte hradiť podľa určitej postupnosti. Ak je dedičov viac, zodpovedáte za dlhy podľa pomeru toho, čo ste z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. 

Pred zodpovednosťou za novoobjavené dlhy vás môže ochrániť využitie tzv. konvokácie, v rámci ktorej súd na návrh dedičov vyzýva veriteľov poručiteľa k oznámeniu ich pohľadávok. Ak ku konvokácii došlo, nebudete musieť hradiť pohľadávky, ktoré veritelia neoznámili napriek výzve súdu, a to pokiaľ sa uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov (aj tých, ktorí by nemali pri uspokojovaní svojich pohľadávok prednosť) cena vami nadobudnutého dedičstva vyčerpala.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.