5 vecí, ktoré je dobré vedieť, keď vám zamestnávateľ nevyplatí mzdu

• 1. Pri omeškaní s výplatou mzdy máte právo na úroky
• 2. Podnet na inšpektorát môže priniesť pokuty aj pre vedúcich a štatutárov
• 3. Pri okamžitom odchode pre neplatenie máte právo na ďalšie 2 mzdy
• 4. Súdne vymáhanie dlžnej mzdy je po novom bez poplatku
• 5. Za nevyplatenie mzdy môže byť zamestnávateľ trestne stíhaný

1. Pri omeškaní s výplatou mzdy máte právo na úroky

Ak zamestnávateľ nezaplatí za vašu prácu včas, musí vám spolu s dlžnou mzdou zaplatiť aj úroky. Aktuálne od neho môžete na úrokoch z omeškania žiadať 5 % ročne z dlžnej čiastky.

2. Podnet na inšpektorát môže priniesť pokuty aj pre vedúcich a štatutárov

Niektorých zamestnávateľov môže hrozba kontroly zo strany inšpektorátu práce prinútiť k úhrade dlhov viac, než čokoľvek iné. Počítajte ale s tým, že upozornenie inšpektorátu na neuhradenú mzdu je skôr motivačným nástrojom; akýkoľvek postup z jeho strany vám neprinesie rozhodnutie, na základe ktorého by ste mohli mzdu vymôcť priamo z majetku zamestnávateľa. Inšpektorát však môže na splnenie povinnosti jej vyplatenia tlačiť ukladaním pokút, a to až do výšky 100.000,- EUR; za zavinenie omeškania s úhradou mzdy môže pokuta postihnúť aj vedúcich zamestnancov či štatutárov vášho zamestnávateľa, a to až do výšky štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku.

3. Pri okamžitom odchode pre neplatenie máte právo na ďalšie 2 mzdy

Ak vám zamestnávateľ neuhradil čo i len časť mzdy do 15 dní po uplynutí lehoty jej splatnosti, môžete okamžite skončiť pracovný pomer. Rovnako možno postupovať aj v prípade, že v uvedenej lehote nie je zaplatená náhrada mzdy, cestovné náhrady, náhrada za pracovnú pohotovosť či náhrada príjmu pri dočasnej PN (alebo ich časť).

Právo na skončenie pracovného pomeru sa dá využiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o nevyplatení príslušných peňažných nárokov dozviete; spravidla teda máte len 1 mesiac od uplynutia 15 dní po ich splatnosti, aby ste zamestnávateľovi okamžité skončenie doručili. Výnimkou je situácia, v ktorej vám v skoršej kontrole úhrady bránia osobitné okolnosti (napr. váš zdravotný stav). V písomnom okamžitom skončení nezabudnite uviesť, že pracovný pomer rozväzujete z dôvodu omeškania s platením mzdy (prípadne iného z uvedených plnení) presahujúceho 15 dní od splatnosti. Po skončení vám zamestnávateľ musí okrem dlžnej mzdy a úrokov z omeškania vyplatiť aj sumu zodpovedajúcu dvojnásobku vášho priemerného mesačného zárobku.

4. Súdne vymáhanie dlžnej mzdy je po novom bez poplatku

Aj keď existuje viacero možností, ktorými možno zamestnávateľa prinútiť k vyrovnaniu dlžnej mzdy, podanie žaloby je rozhodne jednou z tých najefektívnejších. Súdne rozhodnutie je totiž tzv. exekučným titulom – vďaka nemu môžete vašu pohľadávku vymôcť z majetku zamestnávateľa. Od 1. januára 2020 sa súdne vymáhanie mzdových nárokov oplatí ešte o čosi viac. Podanie žaloby totiž nie je spoplatnené nijakým súdnym poplatkom. Ak si teda žalobu vypracujete svojpomocne a nevyhľadáte advokáta, nevzniknú vám v súvislosti s jej podaním prakticky nijaké náklady.

Pred súdnym vymáhaním mzdy je vhodné zamestnávateľovi doručiť predžalobnú výzvu na zaplatenie, v ktorej ho oficiálne požiadate o úhradu dlžnej mzdy spolu s úrokmi. Poskytnite v nej aj lehotu k úhrade (napr. 7 dní od doručenia výzvy) a upozornite ho, že v prípade jej márneho uplynutia sa obrátite na súd. Ak k zaplateniu nedôjde, treba čo najskôr pristúpiť k podaniu žaloby.

Žaloba musí obsahovať:

1. Označenie súdu, ktorý má rozhodnúť - žalobu podajte na okresný súd podľa sídla zamestnávateľa;
2. Označenie sporových strán - seba označte aspoň menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia a uveďte aj svoje telefónne číslo a e-mailovú adresu; ak je zamestnávateľ fyzickou osobou, uvediete rovnaké identifikačné údaje ako pri vašom označení; v prípade právnickej osoby uveďte názov alebo obchodné meno, adresu sídla a IČO;
3. Popis rozhodujúcich skutočností - popíšte, na základe čoho vám vznikol nárok na mzdu, kedy sa stal splatným, za aké obdobie vám ju zamestnávateľ neuhradil a koľko vám dlhuje;
4. Označenie dôkazov – pripojte pracovnú zmluvu či iný dokument, z ktorého vyplýva nárok na dlžnú čiastku (kolektívna zmluva apod.); súdu môžete zaslať aj predžalobnú výzvu spolu s dokladom o jej odoslaní;
5. Žalobný návrh – uvediete, že požadujete vydanie súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zamestnávateľa zaviazal k úhrade dlžnej čiastky konkretizovanej v žalobe;
6. Podpis – žalobu nezabudnite vlastnoručne podpísať; môžete pripojiť aj dátum a miesto jej spísania.

5. Za nevyplatenie mzdy môže byť zamestnávateľ trestne stíhaný

V niektorých prípadoch sa oplatí zamestnávateľa motivovať k úhrade aj podaním trestného oznámenia. Za nevyplatenie mzdy, náhrady mzdy a tiež odstupného môže váš zamestnávateľ dostať aj 5 rokov „natvrdo“. Ak je váš chlebodarca právnickou osobou, týka sa trestná zodpovednosť jej štatutára či prokuristu. Zamestnávateľ sa podľa Trestného zákona previní, ak mzdu neuhradil, hoci na to mal v deň jej splatnosti peniaze; trestnej činnosti sa naopak nedopúšťa, ak mzdu nezaplatil preto, že finančné prostriedky nevyhnutne potreboval na zabezpečenie svojej činnosti. Za normálnych okolností môže byť potrestaný odňatím slobody na 3 roky. V prípade, že k nevyplateniu mzdy došlo kvôli osobnej pomste, hrozí mu až 5 rokov za mrežami.

Pokiaľ vám vystavenie trestnému stíhaniu pripadá príliš kruté, vedzte, že zamestnávateľ môže jeho dopady pomerne ľahko odvrátiť. Ak vám nespôsobil trvalo nepriaznivé následky a mzdu vám nakoniec do 60 dní vyplatí, trestnosť jeho činu zaniká.