Dostali ste ponuku práce „na živnosť“? Švarc systém niekedy môže hrať vo váš prospech

Tzv. fiktívne alebo nútené živnosti sú momentálne v hľadáčiku inšpektorátov aj daňových úradov. Okrem vysokých pokút a nutnosti doplatenia odvodov sú s nimi spojené aj niektoré riziká, s ktorými zamestnávatelia často ani nepočítajú. Ukázal to aj prípad trénera atletiky, ktorý sa napokon dostal až pred Najvyšší súd.

Najskôr prišla výpoveď pre nadbytočnosť 

Samotný prípad sa spočiatku problematiky nelegálneho zamestnávania vôbec netýkal. Začal sa odohrávať ako pracovnoprávny spor medzi zamestnancom - trénerom atletiky a jeho zamestnávateľom, ktorým bola stredná športová škola. Táto najskôr prijala organizačnú zmenu, v dôsledku ktorej bola pracovná pozícia zamestnanca zrušená. Následne si škola voči zamestnancovi splnila ponukovú povinnosť s tým, že by mohol namiesto svojej pôvodnej pozície vykonávať prácu odborníka IT, trénera cyklistiky, trénera futbalu, miesto vychovávateľa, miesto vedúceho ekonomických činností, údržbára elektrikára, prácu s počítačom a evidenciu došlej pošty či dokonca miesto kuchára a školského psychológa.

Zamestnanec však všetky vyššie uvedené ponuky inej vhodnej práce odmietol. Škola s ním preto rozviazala pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť. Zamestnanec v nej pôsobil ako tréner atletiky 35 rokov; pochopiteľne sa teda rozhodol proti výpovedi brániť.

Zamestnávateľ chcel ušetriť, urobil však chybu 

V súdnom konaní vyšlo najavo, že organizačná zmena bola odôvodnená snahou o úsporu finančných prostriedkov. V dobe výpovede mali v škole s ohľadom na požiadavky štátneho vzdelávacieho programu pôsobiť minimálne traja tréneri atletiky; po organizačnej zmene im škola ponúkla, aby pre ňu ďalej pracovali ako živnostníci.

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom upozornil, že v danom prípade nemohlo dôjsť k naplneniu podmienok pre platnú výpoveď pre nadbytočnosť. Škola totiž aj po výpovedi potrebovala určitý počet trénerov, ich prácu len chcela zabezpečiť v inom právnom režime.

Škola sa bránila, že žiadny právny predpis jej neukladá, aby pre ňu trénerské činnosti vykonávali iba osoby v pracovnoprávnom pomere. Argumentovala tým, že sa len snažila konať ako každý dobrý hospodár. Zamestnancovi preto ponúkla, že by činnosť športového odborníka mohol vykonávať ako SZČO a počet hodín jeho práce by sa znížil. Vo vzťahu k náplni práce sa však ponuka práce na živnosť oproti štandardnému pracovnému pomeru nijako nelíšila. 

Práva zamestnanca majú pred efektivitou prednosť 

Krajský súd v Trenčíne rozhodnutie súdu 1. inštancie potvrdil. Upozornil, že zmenu výkonu činností z pracovného pomeru na živnosť nemožno ospravedlniť tým, že takto dôjde k efektívnejšiemu využívaniu tzv. normatívu na žiaka a ušetreniu finančných zdrojov. Tieto následky by totiž boli na úkor zamestnanca. 

Pomyselnú bodku za prípadom dal koncom minulého roka Najvyšší súd (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp.zn. 4CdoPr/13/2024). Tento výslovne uviedol, že ak zamestnávateľ účelovo ukončí pracovný pomer, aby sa vyhol svojim povinnostiam (napr. plateniu odvodov, zodpovednosti za zamestnanca a pod.) a pôvodného zamestnanca namiesto toho fakticky núti k obchodnoprávnej spolupráci (napr. prostredníctvom práce „na živnosť“), je takéto konanie neetické a v rozpore s dobrými mravmi. 

Aké sú pokuty, ak úrady objavia švarc systém? 

Ak ste tzv. fiktívnym živnostníkom, dopúšťate sa priestupku vykonávania nelegálnej práce. Za tento vám hrozí od inšpektorátu práce pokuta do 331 eur.

Vášho „zamestnávateľa“ (z vášho pohľadu ide formálne o odberateľa či klienta) ale švarc systém môže stáť oveľa viac. Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa aktuálne ukladá pokuta v rozmedzí od 2 000 do 200 000 eur; pokiaľ by dokonca nelegálne zamestnával až dve alebo viacero fyzických osôb súčasne, vyšplhá sa sankcia minimálne na 5 000 eur. Od 1. 1. 2026 sa pokuty za nelegálne zamestnávanie ešte navýšia – dolná hranica bude 4 000 eur a za nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých fyzických osôb súčasne sa bude ukladať najmenej 8 000 eur; horná hranica pokút zatiaľ zostáva rovnaká.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.