Pracovná zmluva – čo všetko musí obsahovať a ako by mala vyzerať

Pracovná zmluva je základnou zmluvou v rámci pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Musí byť uzatváraná na základe Zákonníka práce, musí obsahovať:

• druh práce, na ktorú ste prijatý a jej stručná charakteristiku,
• miesto výkonu práce,
• deň nástupu do práce,
• mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve,
• taktiež v nej býva uvedený pracovný čas,
• doba práce - určitá alebo neurčitá,
• možnosti ukončenia zamestnaneckého vzťahu,

Môže obsahovať aj rôzne dodatky pre potreby upresnenia alebo zmien, býva vyhotovaná v dvoch rovnopisoch, z ktorých po jednom dostáva každá zo strán - vy ako zamestnanec aj váš zamestnávateľ.

Čo o vás zamestnávateľ musí vedieť

K uzavretiu pracovnej zmluvy, prípadne dohody o práci vykonávanej mimo pracovný pomer (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce), musí zamestnávateľ poznať informácie týkajúce sa zamestnanca. Ide o údaje, bez ktorých by sa pracovná zmluva neobišla, lebo na ich základe dochádza k identifikácii zamestnanca. Tieto údaje nazývame osobnými údajmi zamestnancaa zamestnávateľ si ich musí od zamestnanca vyžiadať.

Medzi osobné údaje zamestnanca patria:

• meno a priezvisko, rodné priezvisko,
• adresa trvalého pobytu, občianstvo,
• miesto a dátum narodenia,
• rodné číslo,
• rodinný stav,
• zdravotná poisťovňa
• číslo účtu (pokiaľ je mzda vyplácaná na účet),
• údaje o dosiahnutom vzdelaní.

Čo musí obsahovať pracovná zmluva

• 1. Druh práce 

Každá pracovná zmluva musí obsahovať označenie druhu práce ako aj stručnú charakteristiku. Odporúčame používať čo najširšie vymedzenie pracovnej náplne, špecifikáciu pracovnej náplne a povahy práce, ako aj úlohy vyplývajúcich z povahy práce. 

• 2. Miesto výkonu práce 

Miestom výkonu práce býva v pracovnej zmluve označená adresa sídla alebo prevádzkarne zamestnávateľa. Pri špecifikácií miesta výkonu práce sa môže zamestnávateľ zamerať aj na konkrétnu obec výkonu práce napríklad Bratislava, Košice. Takto vymedzené určenie miesta výkonu práce dovoľuje zamestnávateľovi neobmedzený presun zamestnanca medzi jednotlivými pobočkami/prevádzkami v jednom meste. Označenie celého štátu za miesto výkonu práce je posudzované ako veľmi široké vymedzenie, a takto vymedzené je neplatné.

• 3. Deň nástupu do práce 

Deň nástupu do práce je považovaný za deň vzniku pracovného pomeru. V pracovnej zmluve môže zamestnávateľ dohodnúť deň nástupu vopred aj na niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov. Uzatvorená pracovná zmluva a z nej vyplývajúce práva a povinnosti nadobúdajú platnosť až samotným dňom nástupu zamestnanca do zamestnania.

Zamestnanec môže do zamestnania nastúpiť ešte pred zmluvne dohodnutým termínom nástupu, ak s tým zamestnávateľ súhlasí, následne však pracovný pomer vzniká ešte pred týmto termínom. V pracovnej zmluve môže byť dohodnutý deň nástupu do práce na deň, ktorý je označený ako štátny sviatok, pracovný pomer vznikne v daný dohodnutý deň, i keď zamestnanec nastúpi v skutočnosti do zamestnania až po štátnom sviatku.

• 4. Mzdové podmienky a výplatný termín 

Vymedzením mzdových podmienok v pracovnej zmluve sa ustanovuje spôsob odmeňovania zamestnanca a identifikujú sa ním jednotlivé zložky a členenie mzdy. Zo mzdových podmienok plynie pre zamestnanca jasná informácia o tom, či jeho práca je ohodnotená hodinovou sadzbou alebo mesačným tarifom. Za častú súčasť mzdových podmienok sa považuje aj napr. vymedzenie fixnej zložky mzdy (nároková zložka mzdy) a pohyblivej/variabilnej zložky mzdy (nenároková zložka mzdy).

Výplatným termínom je deň určený na výplatu príjmov. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a najneskorší výplatný termín je posledný deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.

• 5. Úprava pracovného času v pracovnej zmluve 

Rozvrhnutie pracovnej doby môže byť rôzne v závislosti od typu pracovného pomeru (plný alebo skrátený úväzok).K najvyužívanejšiemu rozvrhnutiu pracovného času patrí rozvrhnutie pracovnej doby do jedného týždňa v rozsahu 40 hodín, čo predstavuje 8 odpracovaných hodín denne. Následne bývajú použité úväzky 38,75 h/týždeň, 37,5 h/týždeň, 30 h/týždeň, 25 h/týždeň, 20 h/týždeň, 16 h/týždeň. V prípade, že je rozvrhnutie pracovného času na pružne, t.j. ustanovený pružný pracovný čas, pracovná zmluva musí obsahovať najneskorší možný príchod a najskorší možný odchod zamestnanca z pracoviska, prestávku na obed a pod.

• 6. Výmera dovolenky a jej úprava 

Zamestnancovi prináleží zo zákona dovolenka v rozsahu:

• 4 týždne 20 dní,
• 5 týždňov 25 dní pre zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku,
• 8 týždňov pre pedagogického zamestnanca.

V pracovnej zmluve je však možné dohodnúť so zamestnancom dlhšiu výmeru dovolenky ako ustanovuje zákon, nie je však dovolené skrátenie nároku pod zákonom ustanovenú hranicu t.j. 4 týždne.

Náhrada mzdy za dovolenku sa vypočíta z priemerného zárobku za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

• 7. Dĺžka výpovednej doby 

Štandardná výpovedná doba je dva mesiace, to platí pre zamestnanca, ktorý u zamestnávateľa pracoval dlhšie ako jeden rok. V prípade, že zamestnanec pracoval pre zamestnávateľa najmenej 5 rokov, výpovedná lehota je vymedzená ako 3 mesiace. Ak zamestnanec pre zamestnávateľa neodpracoval viac ako 1 rok, vzťahuje sa na takéhoto zamestnanca 1 mesačná výpovedná doba.

Súčasne však platí, že zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť aj na dlhšej výpovednej dobe, avšak jej skrátenie nie je možné.

Odporúčané náležitosti pracovnej zmluvy:

• 8. Určenie doby, na akú sa pracovná zmluva uzatvára 

Pracovnú zmluvu je možné uzavrieť na dobu určitú s presne vymedzeným ukončením pracovného pomeru alebo na dobu neurčitú. Ak doba uzatvorenia pracovnej zmluvy nie je výslovne dohodnutá, považuje sa uzatvorenie pracovnej zmluvy na dobu neurčitú.

• 9. Skúšobná doba a pracovná zmluva 

Skúšobnú dobu v pracovnej zmluve možno dohodnúť najviac na 3 mesiace. V prípade, že sa jedná o pracovnú pozíciu v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo vedúceho zamestnanca je skúšobnú dobu možno dohodnúť najviac na 6 mesiacov. Ak skúšobná doba nie je dohodnutá v pracovnej zmluve, zo zákona automaticky nevyplýva. Zamestnávateľ ako i zamestnanec môžu počas skúšobnej doby ukončiť pracovný pomer okamžite, t.j. bez udania dôvodu, výpovednej doby či odstupného. Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Skúšobnú dobu so zamestnancom nemožno predlžiť.

• 10. Súhlas s vyslaním na pracovnú cestu v pracovnej zmluve 

Zamestnanca možno vyslať na pracovnú cestu mimo obec, t.j. mimo miesta výkonu práce iba ak s takýmto vyslaním sám zamestnanec súhlasí. Súhlas zamestnanca môže byť obsiahnutý už v pracovnej zmluve. V prípade, že pracovná zmluva neobsahuje súhlas s vyslaním na pracovnú cestu je potrebné tento súhlas získať dodatočne. Preto odporúčame pri pracovných pozíciách, s ktorými sú úzko späté pracovné cesty, aby mali súhlas s pracovnou cestou zakomponovaný už v pracovnej zmluve.

• 11. Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa 

V tejto časti pracovnej zmluvy sa vymedzujú základné povinnosti zamestnávateľa ako aj zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa dohodnutej pracovnej zmluvy a zamestnanec je povinný práce na pracovisku zamestnávateľa vykonávať. Medzi ďalšie povinnosti zamestnávateľa patrí, platenie mzdy za vykonanú prácu, vytváranie podmienok pre plnenie pracovných úloh, dodržiavanie pracovných podmienok, ktoré ustanovuje zákon, oboznámenie zamestnanca s najdôležitejšími predpismi, ktoré sa na zamestnanca vzťahujú pri výkone práce. Medzi základné predpisy patria najmä bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pracovný poriadok, kolektívna zmluva, vnútorné a ostatné predpisy. Zamestnanec je povinný riadiť sa pokynmi zamestnávateľa, vykonávať prácu osobne v určenom čase podľa dohodnutých podmienok v pracovnej zmluve, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú.

• Prečo sa oplatí byť živnostníkom
• Ako predĺžiť dobu určitú na dobu neurčitú