Poplatková divočina v zdravotníctve: Lekári si pýtajú peniaze za to, čo má byť bezplatné

Slovenské zdravotníctvo je oficiálne bezplatné, no ročne od domácností vyberie približne 1,7 miliardy eur na poplatkoch, ktoré sú vycucané z prsta. Upozornila na to štúdia od kolektívu autorov zdravotníckej konzultačnej spoločnosti Pažitný & Kandilaki. Na tento rozpor a chaos tiež upozornil verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý varuje pred „poplatkovou fantáziou“.

Slovenskí pacienti často platia desiatky či stovky eur za výkony, ktoré by mali byť súčasťou bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícki odborníci aj ombudsman však upozorňujú na fakt, že zdravotnícke zariadenia sú v legislatívnom vákuu, ktoré im umožňuje vytvárať si cenníky podľa vlastnej fantázie a nikto im v tom nemôže zabrániť.

Zdravotnícky expert Peter Pažitný však hovorí, že mnohé poplatky sú legitímne, ale chýba im opora v zákone. „Poďme radšej zadefinovať nárok, namiesto toho, aby sme búrali všetko, čo za 20 rokov fungovalo. Legalizujme to, čo už existuje, a posuňme systém k modernej verzii solidarity,“ uviedol Pažitný v podcaste o štúdii pre Ozdravme.sk.

1,7 miliardy eur a právny chaos

Podľa ekonóma Petra Pažitného a jeho kolegov z publikácie Priame platby u špecialistov domácnosti platia ročne priamo zo svojho vrecka viac než 1,7 miliardy eur, čo tvorí asi 17–19 % všetkých zdrojov zdravotníctva. „Regulátor zaspal a zameral sa na represívnosť. Zákony nie sú budované so strategickým konceptom. V praxi vzniká poplatková divočina, ktorá využíva množstvo dier v zákonoch,“ uvádzajú autori v štúdii.

Zdravotnícky odborník aj ombudsman sa zhodujú, že dôsledky platia pacienti. „Úhrada poplatku, ktorou poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podmieňuje vykonanie zdravotného výkonu, môže odradiť pacientov od včasnej návštevy lekára,“ varuje Dobrovodský.

„Pacienti často nepoznajú svoje nároky, nerozumejú rozdielu medzi poplatkom a doplatkom, štandardom a nadštandardom a často o tom nie sú informovaní poskytovateľmi,“ uvádza štúdia. Podľa autorov sa poplatky medzi jednotlivými poskytovateľmi veľmi líšia a to je priamy dôsledok chýbajúcej regulácie. „V cenníkoch badať regionálne rozdiely, pričom najvyššie sa vyberajú v Bratislave (niekedy aj násobne vyššie), a v menších mestách či na vidieku bývajú nižšie, niekedy nulové.“

Poplatková divočina

Autori štúdie poskytujú aj príklady jednotlivých poplatkov, ktoré vyberajú zdravotnícke zariadenia. Mnohé z nich by pritom vôbec nemali byť spoplatnené. Jedným z častých prípadov je CRP test u lekára, ktorý má byť bezplatný, ak ho lekár indikuje. Vo väčšine ambulancií si zaň však pacient musí zaplatiť. Výška tohto poplatku však závisí len na ambulancii.

Príklady poplatkov u lekára, ktoré nemajú oporu v zákone: 

• Objednanie na termín cez portál: 5–50 €

• CRP test: 7–10 €

• Vypísanie kúpeľného návrhu: 10–20 €

• Potvrdenie pre zamestnávateľa alebo školu: 5–15 €

• „Nadštandardné“ vyšetrenie: 30–100 €

• Ročné programy u špecialistu: stovky eur

• Second opinion (druhý názor): 50–150 €

• Špeciálny zdravotnícky materiál (napr. kĺbové náhrady, očné šošovky): stovky až tisíce eur

Odborníci navrhujú riešenia

Pažitný otvorene volá po tom, aby sa poplatky zlegalizovali a jasne zakotvili v zákone. „Prvá úloha je legalizácia – prestaňme si klamať, že žiadne poplatky neexistujú. Existujú a je čas ich metodicky zaradiť do zákona,“ hovorí v podcaste. Navrhuje zaviesť povinnosť informovať pacienta o cene vopred a vystaviť daňový doklad s rozpisom platieb. Dodáva, že súčasná legislatíva je doslova deravá. „V zákone sú nezmyselné vety o zákaze vyberania poplatkov, no realita si našla vlastnú cestu prostredníctvom tretích strán a obchodných vzťahov,“ hovorí Pažitný.

Aj Dobrovodský apeluje na transparentnosť, pričom nehovorí o zakázaní poplatkov: „Očakávaním verejného ochrancu práv nie je zrušenie poplatkov a doplatkov za zdravotné výkony. Žiadame vytvoriť transparentný systém, ktorý ponúkne zrozumiteľné a prehľadné odpovede, za aký úkon pacient platí, prečo a aké má alternatívy,“ uviedol v tlačovej správe.

Na túto problematiku upozornil verejný ochranca práv už v marci 2024, keď sa obrátil na vtedajšiu ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú. Poukázal aj na časté konflikty kompetencií medzi dohľadovými orgánmi v zdravotníctve, ktoré sa navzájom odkazujú a odmietajú sa vecou zaoberať, ako aj na fakt, že pacienti sa naňho často obracajú zmätení, blúdiac v spleti úradov a nevediac, kam sa so svojím problémom obrátiť. „Domnievam sa, že tieto situácie sú spôsobené najmä nejednoznačne rozdelenými kompetenciami jednotlivých dohľadových orgánov, neprehľadnosťou a komplikovanou formuláciou právnej úpravy v tejto oblasti, čoho dôsledkom je opakované postupovanie sťažností medzi dohľadovými orgánmi bez ich reálneho preskúmania.“ upozorňuje verejný ochranca práv.

Zmena legislatívy je nateraz vo hviezdach, no autori štúdie pod vedením Petra Pažitného poukazujú na fakt, že sa je kde inšpirovať. „V slovenskom zdravotníctve už funguje férový a transparentný systém pri liekoch. Presne takýto princíp – koľko platí poisťovňa a koľko pacient – chceme zaviesť aj pri poplatkoch a doplatkoch za zdravotnú starostlivosť.“

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.