Ako fungujú podvody s krátením dane a vratkami DPH

Čo je to DPH

Daň z pridanej hodnoty, čiže DPH je nepriama daň. To znamená, že sa nezdaňuje právnická alebo fyzická osoba, ale služby alebo tovar. Túto daň štátu odvádza ekonomický subjekt - podnikateľ, ale zaplatí ju konečný spotrebiteľ. Takže v podstate bežný človek v obchode, ktorý si kúpi napríklad nábytok.

Platca DPH

Pravidlá a definícia DPH je na Slovensku zahrnutá v zákone o dani z pridanej hodnoty. Tento zákon v podstate hovorí, že ak na území Slovenska vykonávate nezávislú ekonomickú činnosť - podnikanie, máte sídlo na Slovensku a váš obrat za posledných 12 po sebe nasledujúcich mesiacov bol vyšší ako 49 790 eur, musíte sa registrovať ako platca DPH.

Firma sa môže registrovať ako platca DPH aj vtedy, ak ešte nedosiahla stanovenú výšku v stanovenej lehote, prípadne ešte pred začiatkom podnikania, ale musí doložiť dôkazy o príprave na budúce zdaniteľné obchody. Žiadosť bude finančná správa posudzovať jednotlivo a na základe činnosti žiadateľa.

Od 1. januára 2019 sa zmenila aj definícia obratu, ktorý je po novom chápaný ako hodnota dodaných tovarov a služieb bez dane v rámci tuzemska. Zároveň zahŕňa reálnu hodnotu dodávok v čase reálneho dodania a nezahrňuje platby, ktoré boli uskutočnené pred dodaním. Niektoré zložky sa do obratu nezahrňujú a sú definované v zákone.

Povinnosti platcov DPH

Okrem daňového priznania k dani z príjmov, musí platca DPH podávať aj daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a takzvané kontrolné výkazy. Zdaňovacie obdobie je jeden mesiac, respektíve daňové priznanie musí byť podané do 25. dňa za uplynulý mesiac. Periodicita môže byť aj štvrťročná, ale len v tom prípade, keď firma - podnikateľ je platcom DPH aspoň 1 rok a jej obrat za uplynulý rok bol menší ako 100 000 eur.

Spomínaný kontrolný výkaz bol zavedený v roku 2014. Slúži práve ako prevencia proti daňovým podvodom. Vystavuje sa mesačne alebo štvrťročne prostredníctvom elektronickej komunikácie s finančnou správou. Nesplnenie podania je trestané vysokou finančnou pokutou od 10 000 eur do 100 000 eur.

(Zjednodušený) princíp platenia DPH

Klasické platenie DPH si uvedieme na dvoch jednoduchých príkladoch:

1. Príklad (tuzemský obchod)

Firma - podnikateľ A je platcom DPH. Táto firma predá svoj tovar firme - podnikateľovi B, ktorý je tiež platcom DPH. Firma B za tento tovar zaplatí firme A cenu tovaru + DPH (20 %). Firma A túto zaplatenú DPH musí odviesť štátu, respektíve finančnej správe. Firma B však tento tovar bude spracovávať a predávať ďalej, preto si DPH, ktorú zaplatila firme A vypýta od štátu späť.

Firma B predáva tento tovar ďalej firme C. K cene upraveného tovaru pridá DPH + DPH, ktorú jej štát vrátil. DPH, ktorú jej zaplatí firma C musí firma B odviesť štátu. Firma C tiež nebude konečným spotrebiteľom, takže si zaplatené DPH tiež vypýta od štátu späť. Tovar však bude predávať za vyššiu cenu, ktorá môže byť spôsobená napríklad prevozom, konečnému spotrebiteľovi.

Konečný spotrebiteľ kúpi tovar za cenu + DPH, ktorú mu poskytla firma C. Firma C teda zaplatené DPH odvedie štátu.

2. Príklad (cezhraničný obchod)

Firma - podnikateľ A je platcom DPH. Táto firma predá svoj tovar firme - podnikateľovi B, ktorý je tiež platcom DPH. Firma B za tento tovar zaplatí firme A cenu tovaru + DPH (20 %). Firma A túto zaplatenú DPH musí odviesť štátu, respektíve finančnej správe. Firma B však tento tovar bude predávať do zahraničia.

Pri cezhraničnom obchode sa DPH k cene neúčtuje. Firma B si teda vypýta od štátu DPH, ktorú zaplatila za tovar firme A. Firma A zaplatila DPH, firma B dostala DPH naspäť a štát nič nestratil.

(Zjednodušený) princíp Karuselového podvodu s DPH

Jedným z najpoužívanejších daňových podvodov je takzvaný Karuselový podvod alebo ľudovo nazývaný kolotočový podvod. Vo väčšine prípadov ide o organizovanú skupinu ľudí, ktorí vytvoria nepriehľadnú spleť firiem a bielych koní, v ktorej sa kontrolné orgány ľahko stratia a vyšetrenie týchto podvodov trvá niekoľko rokov.

Karuselový podvod si uvedieme na zjednodušenom príklade.

Pre "úspešnosť" podvodu budeme pracovať so spriaznenou skupinou: firmou A, firmou bieleho koňa a zahraničným subjektom. Firma - biely kôň nakúpi tovar v zahraničí. Keďže ide o cezhraničný predaj, zaplatí cenu tovaru bez DPH. Firma - biely kôň predá tovar tuzemskej firme A, tentokrát už s DPH (20 %), keďže ide o tuzemský obchod.

Firma - biely kôň by mal túto DPH odviesť štátu. Tu však prichádza k tomu, že biely kôň daň neodvedie a z dohľadu kontrolných orgánov zmizne. Firma A nebude konečným spotrebiteľom, vypýta si od štátu zaplatenú DPH a tovar posunie opäť do zahraničia bez DPH. Ak kontrolné úrady nepreukážu spriaznenosť firiem, respektíve vopred naplánovaný podvod, musí štát DPH firme vrátiť.

Tovar sa dostane opäť do zahraničia a takýmto spôsobom môžu na tom istom tovare uskutočniť podvod aj niekoľkokrát. Pre úplnosť dodajme, že pri reálnych podvodoch nejde len o tri spriaznené strany, ale o desiatky až stovky firiem, v ktorých sa kontrolné orgány musia orientovať oveľa zložitejšie.

(Zjednodušený) fakturačný podvod a krátenie dane

Ide o takpovediac primitívne spôsoby podvodu, kedy si firma vytvorí falošné, respektíve fiktívne faktúry alebo neprizná všetky svoje výnosy, čím si podvodom zníži daňový základ a tým pádom ani nezaplatí DPH.

V prípade falšovania faktúr to funguje tak, že firma si pri nákupe reálneho tovaru vytvorí faktúry aj na fiktívny tovar, za ktorý zaplatí cenu + DPH. Keďže nebude konečným spotrebiteľom, vypýta si reálne zaplatené aj fiktívne DPH od štátu späť. Fiktívny tovar, za ktorý si vrátenie DPH firma vypýtala, samozrejme, nikdy nepredá, pretože neexistuje (je fiktívny).

Podvod s krátením dane je na Slovensku pomerne častý. Firma jednoducho neprizná všetky výnosy z predaja, zníži si tak základ dane a tým pádom nezaplatí ani DPH, ktorú získala pri predaji tovaru. Pre úplnosť treba dodať, že pri daňových nezrovnalostiach firmy či firiem, finančná správa vykoná rozsiahlejšiu kontrolu celého účtovníctva.