Trvalý kurzarbeit. Čo znamená pre zamestnancov a zamestnávateľov?

Marek Mittaš | rubrika: Článok | 2. 3. 2022
Pandémia COVID-19 počas dvoch rokov zásadným spôsobom zamiešala karty na pracovnom trhu. Vláda sa snažila viac, či menej úspešne sanovať dopady protipandemických opatrení. Prvú pomoc pre firmy však od 1. marca strieda trvalý systém kurzarbeit. Čo bude znamenať pre zamestnancov a zamestnávateľov?
Trvalý kurzarbeit. Čo znamená pre zamestnancov a zamestnávateľov?

Zdroj: Shutterstock

Nástroj pre núdzové prípady 

Pandémia COVID-19 upozornila na problémy, ktoré má nielen Slovenská ekonomika. Celoplošné protipandemické opatrenia neblaho doliehali na zamestnávateľov aj ich zamestnancov. Zatvorené prevádzky, obmedzené podujatia, či zrušené aktivity. To všetko vytváralo denne ekonomické straty za milióny eur, ktoré nemohli ostať na pleciach podnikateľov.

Preto vláda prišla s prvou pomocou a počas pandémie sa snažila ukuť systém, podľa ktorého by ekonomika fungovala počas podobných krízových prípadov aj v budúcnosti. A hlavne predpokladateľným spôsobom, čo bola najväčšia požiadavka zo strany zamestnávateľov.

„Kurzarbeit by mal byť nástrojom pre núdzové prípady, napríklad katastrofy s dopadom na ekonomiku krajiny, regiónu či konkrétneho sektoru. Príkladom situácie, v ktorej je dôležité pomôcť podnikateľom plošnou podporou, sú výnimočné situácie ako pandémia s povinným lockdownom, ale napríklad aj energetický blackout, tornádo, či záplavy. Kurzarbeit však v žiadnom prípade nemá byť nástrojom na riešenie hospodárskych ťažkostí firiem,“ hovorí Jana Kyselová, odborníčka pre oblasť štátnej pomoci poradenskej spoločnosti Grant Thornto.

Aká bude výška podpory?

Podpora sa vzťahuje na mimoriadnu situáciu vyhlásenú vládou. To môže byť napríklad pandémia, ale aj vojna, či výnimočný alebo núdzový stav vyhlásený prezidentom, medziročný pokles ročného HDP aspoň o 3 %  alebo okolnosti vyššej moci ako nekontrolovateľná  povodeň, požiar, chýbajúce dodávky materiálov v dôsledku živelných, či iných udalostí a podobne.

Všetky tieto situácie sa budú považovať za "obmedzenie činnosti zamestnávateľa" a na jej základe vznikne nárok na náhradu mzdy. Finančnú podporu zavádza do praxe zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore pri skrátenom pracovnom čase.

V prípade, že zamestnávateľ nemôže v dôsledku vonkajších vplyvov dať zamestnancom prácu a zamestnanec bude nútený zostať doma, dostane náhradu mzdy najmenej vo výške 80 % jeho priemerného zárobku.

 Súčasne zamestnávateľ, ktorý splní podmienky na poskytnutie štátnej dotácie, dostane finančnú podporu vo výške 60 % priemerného zárobku zamestnanca. To znamená, že z vlastných zdrojov zafinancujú firmy len zostávajúcu pätinu platu.

Zo systému sú vylúčené SZČO a jednoosobové eseročky, no tie neostanú bokom, Finančná pomoc pre nich je ešte v riešení.

Ako funguje kurzarbeit od marca 2022? 

  • Výška štátnej dotácie na zamestnanca bude  60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca.  
  • Bude však najviac 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje.
  • Maximálna výška štátnej dotácie na jednu hodinu prekážok v práci v roku 2022 bude 60 % z 1/174 x 2 x 1 133 eur = 60 % z 13,0230 eur = 7,8138 eur.
  • Štátna dotácia sa poskytuje celkovo najviac 6 mesiacov v 24 po sebe nasledujúcich mesiacoch. V prípade výnimočnej situácie si však Vláda vyhradzuje toto obdobie predĺžiť.

 Príklad, ako bude fungovať kurzarbeit v prípade nízkopríjmového zamestnanca:

Ak mal napríklad zamestnanec priemerný hodinový zárobok za 4. štvrťrok 2021 5 EUR/hod a 110 hodín prekážok v práci, tak štátna dotácia = 60 % x priemerný hodinový zárobok x počet hodín prekážok = 60 % x 5 EUR x 110 hodín = 330 EUR.

Príklad kurzarbeit u zamestnanca s vyšším príjmom:

Ak je priemerný hodinový zárobok zamestnanca za 4. štvrťrok 2021 je 14 EUR/hod a opäť 110 hodín prekážok, tak štátna dotácia = 60 % x priemerný hodinový zárobok x počet hodín prekážok = 60 % x 12 EUR = 8,40 EUR. V tomto prípade sa ale štátna dotácia vypočíta z maximálnej sumy, teda  7,8138 EUR x 110 hodín. To znamená, že výsledná suma bude 859,52 EUR.

Aké podmienky musia splniť firmy, aby mali nárok na podporu?

Na priznanie podpory musia byť splnené podmienky týkajúce sa zamestnávateľa aj zamestnanca. „Zámerom tvorcov legislatívy bolo, aby firmy vyčerpali všetky možnosti a teda neexistovali otvorené záväzky. Pozitívum určite je to, že túto formu štátnej pomoci budú môcť čerpať len tí zamestnávatelia, ktorí najskôr prispejú do systému sociálneho zabezpečenia,“ vysvetľuje Jana Kyselová. 

Zdroj tabuľky: Grant Thornton

Zdroj tabuľky: Grant Thornton

V jednoduchosti je systém kurzarbeit dnes teda nastavený tak, aby pri  katastrofe dostal zamestnanec 80 % zo svojho reálneho priemerného príjmu za posledných 12 mesiacov a na 60 % mzdy prispeje firme štát.

 Táto úprava tak stanovuje pomoci systém a v prípade krízových udalostí bude systém podpory predpokladateľný, nie ako to bolo v prvých mesiacoch pandémie. Systém tak má zamedziť ešte vyššej miere neistoty v neistých časoch, ktoré môžu kedykoľvek nastať.

Marek Mittaš

Šéfredaktor portálu peniaze.sk. V prevažnej miere sa venuje bankovej problematike a investovaniu.  Ďalšie články autora.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

+2
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Obľúbené témy

zamestnanec, zamestnávateľ

Naposledy navštívené

Obchodný, živnostenský register