Na toto dajte pri ukončení pracovného pomeru pozor, inak sa pripravíte o časť dôchodku

Koncom roka 2023 vydal Najvyšší správny súd SR rozsudok, ktorý môže minimálne v jednej veci priniesť úžitok úplne všetkým zamestnancom. Rozhodnutie totiž poukazuje na to, že by Sociálna poisťovňa nemala vždy slepo vychádzať z údajov poskytnutých zamestnávateľom.

Všetko začalo nesprávnym rozviazaním pracovného pomeru

Staré spory so zamestnávateľom sa môžu nepríjemne prejaviť ešte aj pri odchode do penzie. Zákon síce určenie vymeriavacieho základu dôležitého (nielen) pre výpočet dôchodku špecifikuje aj v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, v praxi ale aj tak vznikajú nejasnosti. Hneď na 3 sporné otázky priniesol v rozhodnutí vydanom pod sp.zn. 7Ssk/209/2022 odpoveď Najvyšší správny súd. Jeho rozhodnutiu predchádzala celá anabáza zdĺhavých súdnych peripetií, ktorých príčina siahala až do roku 2005.

Práve v tomto roku totiž zamestnankyňa (figurujúca ako žalobkyňa v spomínanom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu) dostala od svojho vtedajšieho zamestnávateľa výpoveď. Jej platnosť však úspešne napadla na civilnom súde a následne sa v nadväzujúcom súdnom spore domáhala zaplatenia náhrady mzdy za celé obdobie od neplatného skončenia pracovného pomeru. Uvedené konanie prebiehalo niekoľko rokov; ešte pred jeho koncom žalobkyňa podala aj žiadosť o výplatu starobného dôchodku.

Vytrvalý súdny boj priniesol svoje ovocie

Spor so zamestnávateľom ovplyvnil aj výpočet priznaného dôchodku; Sociálna poisťovňa ale podľa žalobkyne pri zohľadnení súdne priznanej sumy náhrady mzdy pochybila. Žalobkyňa sa preto musela brániť v správnom súdnictve.

V „prvom kole“ súdnych konaní bola žalobkyňa proti Sociálnej poisťovni úspešná. Jeho zavŕšením bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu (sp.zn. 9Sk 24/2019), na základe ktorého pobočka poisťovne v Poprade spracovala podrobnejší rozbor tvoriaci podklad pre rozhodujúce výpočty. Tieto však ohľadom určenia výšky dôchodku viedli (až na malý rozdiel spôsobený konverziou slovenských korún na euro) k rovnakému výsledku, ktorý odobril aj generálny riaditeľ poisťovne.

Žalobkyňa bola teda nútená rozbehnúť „druhé kolo“ súdnych konaní, ktoré priniesli usmernenia Najvyššieho správneho súdu využiteľné aj v iných podobných prípadoch.

Na ktoré mesiace má byť započítaná súdom priznaná náhrada mzdy?

Prvý sporný bod, ktorý Najvyšší správny súd objasnil, sa týkal spôsobu započítania priznanej náhrady mzdy do vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa pôvodne náhradu mzdy rozpočítala na všetky mesiace neplatne skončeného pracovného pomeru. Súd ale uviedol, že vymeriavací základ mal byť určený osobitne za každý kalendárny mesiac; poisťovňa mala teda presne zistiť, aká konkrétna náhrada mzdy sa priznala za konkrétny mesiac.

Pokiaľ by sa zistilo, že za určitý mesiac nebola náhrada priznaná (napríklad kvôli jej premlčaniu), potom na takýto mesiac nepripadá nijaká časť priznanej náhrady mzdy, ktorá by mohla byť vymeriavacím základom. Až po takomto ustálení za jednotlivé mesiace mala poisťovňa podľa súdu zisťovať, aký vymeriavací základ možno započítať do osobného vymeriavacieho základu za konkrétny kalendárny rok.

Je Sociálna poisťovňa viazaná obsahom evidenčných listov vydaných zamestnávateľom?

Súd ďalej poukázal na to, že Sociálna poisťovňa pri svojom rozhodovaní nesprávne vychádzala z toho, že je viazaná obsahom evidenčných listov dôchodkového poistenia. Súd súhlasil s tým, že poisťovňa nie je oprávnená do ich obsahu (fyzicky) zasahovať; upozornil ale, že tento pre ňu nie je bezvýhradne záväzný. V konaní o dávke majú evidenčné listy len povahu dôkazu a treba ich posudzovať aj v súvislosti s inými dôkaznými prostriedkami.

V okolnostiach posudzovanej veci to znamená, že Sociálna poisťovňa vychádzala z údajov uvedených zamestnávateľom, ktorých správnosť v skutočnosti mala autoritatívne posúdiť ona sama.

Náhrada mzdy – má byť priznaná v „čistom“ či v „hrubom“? Pre dôchodok je suma zásadná

Posledná sporná otázka bola založená tvrdením žalobkyne, že súd jej v spore o náhradu mzdy priznal sumu, ktorá podľa nej zodpovedala „čistej“ mzde. Táto teda mala byť podľa žalobkyne pri určovaní vymeriavacieho základu navýšená o potrebné položky tak, aby tvorila „hrubú“ mzdu.

V tomto bode však Najvyšší správny súd žalobkyni za pravdu nedal. Upozornil, že súdy náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru určujú vo výške brutto (odkázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu vydané pod sp.zn. 5 MCdo 3/2011). Zo súdne priznanej sumy teda zostáva zachovaná povinnosť odviesť odvody poistného a dane. Prisúdená čiastka sa teda o uvedené položky nemôže pre účely určenia vymeriavacieho základu navyšovať.

Výšku súdne požadovaného nároku určuje žalobca. Je teda na zamestnancovi, aby v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru v súdnom konaní od zamestnávateľa žiadal správne určenú výšku náhrady mzdy, tzn. odvíjajúcu sa od „hrubej“ a nie „čistej“ mzdy. Výška súdne priznanej sumy je totiž podstatná (nielen) pre výpočet dôchodku.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.