Ministerstvo práce pripravuje nový zákon o práci prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem, ktorým chce do slovenského práva preniesť smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ). Ide o reakciu na rýchly rozmach platformovej práce, pri ktorej ľudia vykonávajú činnosť cez digitálne aplikácie, no ich právne postavenie je často nejasné.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť jednotný rámec pre prácu vykonávanú prostredníctvom digitálnych platforiem bez ohľadu na to, či ide o pracovnoprávny vzťah alebo inú formu spolupráce. Zákon má byť osobitným predpisom, ktorý doplní existujúce pravidlá Zákonníka práce, ochrany osobných údajov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci či inšpekcie práce.
V právnom poriadku dnes neexistuje komplexná úprava platformovej práce. Zákonník práce rieši výlučne závislú prácu v pracovnom pomere, no mnohé osoby pracujúce pre platformy sú formálne vedené ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo osoby v inom zmluvnom vzťahu. Práve túto medzeru má nový zákon zaplniť.
Silnejšia ochranu pracujúcich
Jednou z najzásadnejších zmien, ktoré návrh zákona prináša, je úprava pravidiel pre správnu klasifikáciu zmluvného statusu osôb pracujúcich pre platformy. V praxi totiž často dochádza k situáciám, keď sú ľudia označení ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), hoci vykonávajú závislú prácu s prvkami podriadenosti a kontroly.
Nový zákon má zaviesť právnu domnienku pracovnoprávneho vzťahu. Tá má uľahčiť postavenie osoby pracujúcej pre platformu pri preukazovaní, že jej práca má charakter zamestnania. Cieľom je zabezpečiť, aby sa na tieto osoby vzťahovali pracovnoprávne práva vrátane ochrany mzdy, pracovného času či sociálneho zabezpečenia.
Súčasná slovenská legislatíva pozná pojmy závislá práca a podnikanie, no v kontexte platformovej práce ich aplikácia naráža na praktické problémy. Práve preto má nový zákon tieto pravidlá spresniť a priblížiť ich realite digitálnej ekonomiky.
Viac transparentnosti pre pracovníkov
Dôležitou časťou pripravovaného zákona je aj regulácia algoritmického riadenia. Digitálne platformy totiž vo veľkej miere používajú automatizované monitorovacie a rozhodovacie systémy, ktoré prideľujú prácu, hodnotia výkon alebo rozhodujú o sankciách či ukončení spolupráce.
Slovenské právo dnes tieto otázky výslovne neupravuje ani v oblasti pracovného práva či v oblasti ochrany osobných údajov. Nový zákon má preto zaviesť pravidlá transparentnosti automatizovaných systémov, povinnosť ľudského dohľadu a možnosť preskúmania rozhodnutí algoritmov človekom.
Zároveň má návrh riešiť posudzovanie vplyvu algoritmického riadenia na ochranu osobných údajov a zabezpečiť, aby osoby pracujúce pre platformy mali jasné informácie o tom, ako sú ich údaje spracúvané a na aké účely.
Kolektívne práva a dohľad štátu
Návrh zákona sa dotýka aj otázok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, informovania a prerokovania so zástupcami pracujúcich, ako aj základnej transparentnosti platforiem voči štátu. Zákon má určiť, ktoré orgány budú vykonávať dozor nad dodržiavaním pravidiel a aké budú mať právomoci.
Osobitne sa má riešiť aj možnosť zastupovania osôb pracujúcich pre platformy, ak nie sú zamestnancami. Ide o tému, ktorú doteraz slovenské právo výslovne neupravovalo a ktorú smernica EÚ otvára najmä v súvislosti s ochranou osobných údajov a kolektívnym vyjednávaním.
Súčasťou zákona bude aj vymedzenie základných pojmov, ako je digitálna pracovná platforma, platformová práca, osoba pracujúca pre platformu, sprostredkovateľ či automatizované monitorovacie a rozhodovacie systémy. Cieľom je vytvoriť jasný a zrozumiteľný rámec pre všetkých aktérov.
Samotné pripomienkové konanie by sa malo začať v marci 2026.
Miroslav Homola
Redaktor Peniaze.sk, venuje sa dôchodkom, sociálnym dávkam a rodinným financiám. Ďalšie články autora.