Slovensko alebo Česko? Porovnanie mzdy a podnikania v roku 2026

Zamestnanec na Slovensku: vysoké odvody a progresívna daň

Zamestnanec na Slovensku má voči štátu dve základné povinnosti – platiť daň z príjmu a odvádzať zdravotné a sociálne poistenie. Tieto odvody sa rozdeľujú medzi zamestnanca a zamestnávateľa, pričom celkové zaťaženie práce patrí medzi vyššie v regióne.

Zo zdravotného poistenia platí zamestnanec päť percent z hrubej mzdy a zamestnávateľ ďalších jedenásť percent. Sociálne poistenie predstavuje 9,4 percenta zo mzdy na strane zamestnanca a 25,2 percenta na strane zamestnávateľa. Spolu tak zamestnanec odvádza z hrubej mzdy 14,4 percenta a zamestnávateľ k jeho mzde dopláca ďalších 36,2 percenta.

Okrem odvodov sa uplatňuje aj progresívna daň z príjmu. V roku 2026 platí na Slovensku päť daňových pásiem, pričom základná sadzba 19 percent sa uplatňuje do ročného základu dane 43 983,32 eura. Pri vyšších príjmoch sadzba postupne rastie až na 35 percent, čo znamená, že zamestnanec sa do vyššej sadzby dostáva pomerne rýchlo v porovnaní s Českom.

Na príklade minimálnej mzdy je rozdiel viditeľný aj v praxi. Pri hrubej mzde 915 eur zaplatí slovenský zamestnanec na odvodoch 131,76 eura a na dani po uplatnení nezdaniteľnej časti 54,34 eura. Jeho čistá mzda tak dosahuje 728,90 eura, pričom celkové náklady zamestnávateľa presahujú 1 246 eur.

Zamestnanec v Českej republike: nižšie odvody a jednoduchšia daň

Český systém je v prípade zamestnancov miernejší najmä v oblasti odvodov. Zamestnanec odvádza na zdravotné poistenie 4,5 percenta a na sociálne poistenie 7,1 percenta z hrubej mzdy. Zamestnávateľ platí zdravotné poistenie vo výške deväť percent a sociálne poistenie 24,8 percenta.

Celkovo tak český zamestnanec zaplatí na odvodoch 11,6 percenta zo mzdy, čo je citeľne menej ako na Slovensku. Rozdiel je viditeľný aj na strane zamestnávateľa, ktorého zaťaženie dosahuje 33,8 percenta, teda o niekoľko percentuálnych bodov menej než na Slovensku.

Daň z príjmu v Česku funguje jednoduchšie. Základná sadzba je 15 percent a vyššia 23-percentná sadzba sa uplatňuje až na príjmy presahujúce 36-násobok priemernej mzdy. Dôležitý rozdiel je aj v spôsobe výpočtu dane. Kým na Slovensku sa uplatňuje nezdaniteľná časť základu dane, v Česku sa daňovníkovi odpočítava zľava priamo z vypočítanej dane.

Pri minimálnej mzde 22 400 Kč, čo po prepočte predstavuje 918,94 eura, zaplatí český zamestnanec na odvodoch 106,62 eura a na dani 32,41 eura. Čistá mzda dosahuje 779,91 eura, teda o viac než 50 eur mesačne viac ako na Slovensku, pričom aj celkové náklady zamestnávateľa sú nižšie.

Čistá mzda SR vs. ČR v roku 2026:

Živnostník na Slovensku: vyššie minimum a nové povinnosti

Rok 2026 prináša pre slovenských živnostníkov viacero zmien, ktoré zvyšujú ich povinné zaťaženie. V rámci konsolidácie sa zvyšuje minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie na úroveň 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo znamená minimálne sociálne odvody vo výške 303,11 eura mesačne.

Zvyšuje sa aj sadzba zdravotného poistenia zo 15 na 16 percent, pričom minimálne zdravotné odvody dosahujú 121,92 eura mesačne. Spolu tak minimálne mesačné odvody živnostníka presahujú 425 eur. Zároveň sa skracuje obdobie, počas ktorého začínajúci živnostník sociálne odvody neplatí, a ruší sa aj hranica príjmu, pod ktorou sa odvody neplatili vôbec.

Z pohľadu dane z príjmu platí, že príjmy do 100-tisíc eur podliehajú sadzbe 15 percent. Pri vyšších príjmoch sa uplatňuje rovnaká progresia ako pri zamestnancoch, teda sadzby od 19 až po 35 percent podľa výšky základu dane. Pri kombinácii vyšších minimálnych odvodov a progresívnej dane sa tak slovenský živnostník dostáva pod výraznejšie zaťaženie, najmä pri nižších a stredných príjmoch.

Živnostník v Česku: nižšie odvody a paušálna daň

Český živnostník platí na zdravotné poistenie 13,5 percenta a na sociálne poistenie 29,2 percenta, pričom minimálne odvody sú nižšie ako na Slovensku. Spolu dosahujú približne 370 eur mesačne, čo je o viac než 50 eur menej než v slovenskom systéme.

Daň z príjmu je v Česku nastavená na 15 percent, pričom vyššia 23-percentná sadzba sa uplatňuje až pri výrazne vyšších príjmoch. Výhodou je aj možnosť neplatiť preddavky na daň, ak posledná daňová povinnosť nepresiahla 30-tisíc korún.

Osobitnou kapitolou je paušálna daň, do ktorej môže český živnostník vstúpiť pri príjmoch do dvoch miliónov korún ročne. Paušálna daň zahŕňa daň z príjmu aj odvody a platí sa v pevnej mesačnej sume podľa pásma. Tento režim výrazne znižuje administratívu, hoci neumožňuje uplatňovať daňové úľavy.

Živnosť v SR vs. ČR v roku 2026:

Porovnanie ukazuje rozdiely v čistom príjme

Pri porovnaní zamestnancov vychádza Česká republika výhodnejšie tak pri minimálnej, ako aj pri priemernej mzde. Rozdiel v čistom príjme pri priemernej mzde dosahuje viac než 300 eur mesačne, pričom zohráva úlohu nielen daňovo-odvodový systém, ale aj vyššia úroveň miezd v Česku.

Podobný obraz vidno aj pri živnostníkoch. Pri ročnom príjme 40-tisíc eur a uplatnení 60-percentného paušálu zaplatí slovenský živnostník na daniach a odvodoch približne o 1 548 eur viac než český. O rovnakú sumu je tak nižší aj jeho čistý ročný príjem.

Z porovnania vyplýva, že hoci majú Slovensko a Česko podobnú legislatívnu filozofiu, praktické nastavenie daní a odvodov je pre pracujúcich výhodnejšie u našich západných susedov. Rozhodnutie, kde pracovať alebo podnikať, však aj naďalej závisí od konkrétnej situácie, výšky príjmu a formy zárobkovej činnosti.

Kalendár

Opery

8. února

Blíži sa Opery

Deň opery je významný deň, ktorý sa každoročne oslavuje 8. februára. Bol založený v roku 1970 a slúži na oslavu a popularizáciu opery ako umeleckej formy. Cieľom tohto dňa je oceniť operu ako jednu z najkomplexnejších... Viac

Preskúmajte ďalšie dni v našom kalendári

Celý kalendárMedzinárodné dniŠtátne sviatkyPrázdninyMeniny