Zdroj: DALL·E/IvanaS
Hoci sa nám to subjektívne nemusí zdať, Slováci za ostatné roky naozaj zbohatli. Na Slovensku sa v posledných rokoch majetok domácností zväčšoval najmä vďaka vlastníctvu nehnuteľností, pričom rozhodujúcu úlohu v tomto trende zohrali hypotéky. Podľa údajov z prieskumu Národnej banky Slovenska (HFCS) a analýzy VÚB banky vzrástol mediánový majetok medzi rokmi 2021 a 2023 až o 29 percent.
Hlavným motorom tohto rastu boli stúpajúce ceny bývania spolu so splácaním hypoték, no ako upozorňujú odborníci, vyššia hodnota majetku ešte neznamená vyššiu odolnosť voči finančným šokom.
„Majetku i vývoju jeho hodnoty v čase dominujú na Slovensku nehnuteľnosti. A tak keď mediánový objem majetku medzi rokmi 2021 až 2023 narástol až o 29 percent, hlavným ťahúňom tohto rastu boli ceny našich domov a bytov, ako aj splácanie na nich nadviazaných hypoték. Takéto vyššie bohatstvo však automaticky neznamená aj vyššiu finančnú odolnosť,” komentuje Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky.
Z analýzy zároveň vyplýva, že po zohľadnení inflácie majetok rástol najmä tým, ktorí splácajú hypotéky. Vlastníci nehnuteľností bez úveru zaznamenali mierny pokles čistého majetku o približne jedno percento. Ľudia bez vlastného bývania dokonca prišli o značnú časť svojho majetku – v reálnom vyjadrení pokles dosiahol až 30 percent, v nominálnych číslach o 13 percent. „Spôsobil to zrejme najmä spomínaný inflačný šok rokov 2022 – 23, ktorý ich donútil siahnuť aj na úspory, aby si udržali dovtedajšiu reálnu úroveň spotreby,” vysvetľuje Štefanides.
Pozitívnym signálom však je, že podiel domácností, ktoré žijú „od výplaty k výplate“, mierne klesol. Kým v roku 2014 ich bolo takmer 38 percent, v roku 2023 ich podiel klesol na zhruba 26 percent. Tento pojem v reči ekonómov označuje domácnosti, ktorých likvidný finančný majetok – napríklad bežné vklady – je nižší než polovica ich mesačného príjmu. „Neznamená to, že všetky tieto domácnosti sú chudobné – často majú síce majetok vo forme bytu či domu, no ak sa im pokazí práčka, majú problém,” dodáva Štefanides. Zvlášť zraniteľné sú pritom mladšie domácnosti a tie s nižšou úrovňou vzdelania.
Medzi rokmi 2021 a 2023 sa medián čistého majetku zvýšil z 97-tisíc eur na 125 400 eur. Po očistení o infláciu však ide len o štvorpercentný rast v reálnom vyjadrení. Niektoré skupiny domácností profitovali výraznejšie – najmä vlastníci nehnuteľností s hypotékami a staršie vekové skupiny. Naopak, mladšie domácnosti zaznamenali len malé zisky alebo dokonca reálne poklesy. Celkovo sa majetková nerovnosť mierne prehĺbila – Gini index stúpol z 0,45 na 0,47.
Záujem Slovákov o investovanie však zostáva stále relatívne nízky. Viac ako 90 percent domácností uprednostňuje konzervatívne sporenie vo forme vkladov, aj keď účasť v podielových fondoch, akciách a dlhopisoch mierne stúpla. Najvýraznejší posun zaznamenali podielové fondy, kde sa účasť takmer zdvojnásobila – zo štyroch na takmer osem percent, aj to však najmä vďaka nízkym investovaným sumám.
Súčasťou pozitívnych trendov je aj mierny nárast finančnej gramotnosti. Podiel respondentov s vysokou úrovňou znalostí o financiách stúpol z 13 percent na 16 percent. Napriek tomu, že je to zlepšenie, v medzinárodnom porovnaní stále zaostávame. „Napriek malému pokroku v číslach vysokej finančnej gramotnosti vnímame, že počet klientov, ktorí sa o správu svojich financií zaujímajú, rastie. To je mimoriadne dôležité z pohľadu ich budúcej pohody v období, keď už nebudú mať aktívny príjem zo zamestnania či podnikania a štátna podpora penzistov nebude dostatočná,” pripomína Štefan Hronec, produktový špecialista senior na oddelení depozít a investícií VÚB banky.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
