Neuprel vám zamestnávateľ právo na rekondičný pobyt? Súd upozornil na diskrimináciu

Barbora Magočová | rubrika: Článok | 3. 9. 2025
Rekondičný pobyt nie je nepovinným benefitom; veľká časť zamestnancov si ho v skutočnosti môže od zamestnávateľa nárokovať. Ktorí pracovníci môžu využívať tento druh regenerácie a prevencie pred chorobami? Najvyšší súd upozornil, že ich okruh je širší, ako sa zamestnávatelia niekedy domnievajú.
Neuprel vám zamestnávateľ právo na rekondičný pobyt? Súd upozornil na diskrimináciu

Zdroj: Shutterstock

Čo sa stane, keď sa vaše právo na prevenciu choroby z povolania stretne s materskou dovolenkou či inými prekážkami v práci? Odpoveď na uvedenú otázku poskytol Najvyšší súd. 

Kedy má zamestnanec nárok na rekondičný pobyt?  

Nárok na rekondičný pobyt sa spája s výkonom prác, ktoré môžu negatívne ovplyvniť vaše fyzické či psychické zdravie; konkrétne ide o práce, ktoré regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) zaradil do 3. a 4. kategórie.  

Rekondičný pobyt vám však nemusí zamestnávateľ zabezpečiť vtedy, ak by z hľadiska prevencie poškodenia vášho zdravia nebol účelný. Podľa zákona rekondičný pobyt nemá dostatočný zmysel, ak v práci čelíte nasledujúcim rizikovým faktorom: 

- faktory spôsobujúce vznik profesionálnej kožnej alergie, 

- biologické faktory, 

- elektromagnetické žiarenie, 

- ultrafialové žiarenie, 

- infračervené žiarenie, 

- laser.  

V uvedených prípadoch má byť zamestnancovi poskytovaná iná účinná ochrana (napr. špecifické ochranné pomôcky či odevy).   

Rekondičný pobyt sa absolvuje opakovane 

Rekondičný pobyt vám zamestnávateľ musí zabezpečiť v stanovených časových intervaloch. Tieto vyplývajú z nasledujúcej tabuľky: 

Kategória práce / práca so špecifickým rizikom 

Podmienky vzniku nároku na 1. rekondičný pobyt 

Podmienky vzniku nároku na ďalší rekondičný pobyt 

3. kategória 

nepretržitý výkon práce počas najmenej 5 rokov (s prípadným prerušením nepresahujúcim 8 týždňov) 

1x za 3 roky, ak zamestnanec v danom období odpracoval aspoň 600 zmien  

4. kategória 

nepretržitý výkon práce počas najmenej 4 rokov (s prípadným prerušením nepresahujúcim 8 týždňov) 

1x za 3 roky, ak zamestnanec v danom období odpracoval aspoň 600 zmien 

Zamestnanci pracujúci s chemickým karcinogénom 

podľa podmienok príslušnej kategórie 

ak zamestnanec odpracoval aspoň 400 zmien 

Zamestnanci pracujúci pod zemou pri ťažbe nerastov alebo razení tunelov a štôlní 

podľa podmienok príslušnej kategórie 

1x za 2 roky, ak zamestnanec v danom období odpracoval aspoň 275 zmien 

Za odpracovanú pracovnú zmenu sa na účely rekondičného pobytu považuje zmena, v ktorej sa zamestnanec prevažnú časť venoval práci zaradenej do rizikovej kategórie. U zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je podmienka odpracovaného počtu pracovných zmien splnená, ak ich počet po prepočítaní zodpovedá určenému počtu pracovných zmien zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. 

Rekondičný pobyt môže byť poskytnutý v dvoch alternatívnych formách:  

  1. Klasický rekondičný pobyt – trvá najmenej 7 dní, mal by nadväzovať na vašu dovolenku a musí zahŕňať programovo riadený zdravotný režim, ubytovanie a celodenné stravovanie. 
  1. Rehabilitácia v súvislosti s prácou – poskytuje sa priebežne počas výkonu práce v rozsahu najmenej 80 hodín v priebehu dvoch rokov. Nezahŕňa ubytovanie ani celodenné stravovanie. 

Rámcové programy rekondičných pobytov sú stanovené v prílohe vyhlášky č. 148/2010 Z.z. a okrem rôznych cvičení zahŕňajú aj odborné inštruktáže zamerané na zdravý životný štýl a tiež príjemné relaxačné aktivity (v niektorých prípadoch napríklad masáže alebo vodoliečebné procedúry). 

Rekondičný pobyt: na čo si dať pozor, ak sa vám narodilo dieťa?  

Podmienky vzniku nároku na rekondičný pobyt sú vymedzené pomerne podrobne; napriek tomu však v praxi nezabránili nejasnostiam. Dokazuje to prípad zamestnankyne letovej prevádzky, ktorý sa dostal až pred Najvyšší súd. Táto si po uplynutí zákonom stanoveného obdobia uplatnila nárok na rekondičný pobyt; zamestnávateľ ju však odmietol s tým, že jej práca nespĺňa podmienku nepretržitosti, pretože čerpala materskú dovolenku. 

Zamestnankyňa postup zamestnávateľa označila za diskriminačný. Poukázala na to, že zamestnávateľov výklad by v niektorých prípadoch viedol k absurdnej situácii. V tejto súvislosti uviedla príklad ženy, ktorá by opakovane nastúpila na materskú dovolenku pred koncom každého ďalšieho päťročného obdobia. Pri troch tehotenstvách (každých 4,5 roka s čerpaním materskej dovolenky v rozsahu 34 týždňov) by nárok takejto ženy na rekondičný pobyt vznikol až takmer po 20-tich rokoch zamestnania pri výkone práce na pozícii, v ktorej je vystavená rizikovým faktorom pracovného prostredia. 

Najvyšší súd dal zamestnankyni za pravdu; v rozhodnutí vydanom v závere roku 2024 (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo/99/2022) preto uzavrel, že materská dovolenka neprerušuje obdobie nepretržitého výkonu práce potrebné pre vznik nároku na rekondičný pobyt.   

Svoje stanovisko podporil argumentom, ktorý je dôležitý aj pre posúdenie iných podobných sporov, keď poukázal na to, že ako výkon práce sa v zmysle ustanovenia § 144a Zákonníka práce spravidla posudzuje aj doba, keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci. Neposkytnutie rekondičného pobytu by navyše bolo v rozpore s tým, že žena, plniaca povinnosti v súvislosti s pôrodom, musí mať po návrate z materskej dovolenky rovnaké pracovné podmienky, ako pred nástupom na túto dovolenku. 

Barbora Magočová

Autor článku Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

0
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Toto ste už čítali?

Platy rástli, no rozdiely pretrvávajú: desatina Slovákov ledva nad tisíckou

16. 1. 2026 | Miroslav Homola

Platy rástli, no rozdiely pretrvávajú: desatina Slovákov ledva nad tisíckou

Mediánová mzda na Slovensku v roku 2025 dosiahla takmer 1 700 eur, čo je medziročný nárast o necelých 200 eur. Z dát portálu Platy.sk však vyplýva, že rast platov sa prejavil nerovnomerne.... celý článok

Ministerstvo ide zvýšiť stravné v zahraničí. Viac peňazí však dostanú len vodiči

12. 1. 2026 | Miroslav Homola

Ministerstvo ide zvýšiť stravné v zahraničí. Viac peňazí však dostanú len vodiči

Po viac než desiatich rokoch sa majú prehodnotiť pravidlá stravného pri zahraničných pracovných cestách. Ministerstvo financií navrhuje vyššie sadzby, ale len pre mobilných zamestnancov... celý článok

Štát ide meniť pravidlá pre digitálne platformy. Nový zákon má chrániť pracovníkov

5. 1. 2026 | Miroslav Homola

Štát ide meniť pravidlá pre digitálne platformy. Nový zákon má chrániť pracovníkov

Slovensko pripravuje nový zákon, ktorý má po prvýkrát komplexne upraviť prácu prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem. Reaguje na európsku smernicu a má riešiť sporné postavenie... celý článok

Štát chce meniť stravné pri zahraničných cestách. Reaguje na rast cien jedál

2. 1. 2026 | Miroslav Homola

Štát chce meniť stravné pri zahraničných cestách. Reaguje na rast cien jedál

Ministerstvo financií pripravuje úpravu pravidiel pre stravné pri zahraničných pracovných cestách. Po viac než desaťročí sa majú prehodnotiť osobitné sadzby pre vybrané skupiny zamestnancov... celý článok

Zvýšia sa od januára mzdy? Zamestnanci si na výsledok musia počkať

25. 12. 2025 | Miroslav Homola

Zvýšia sa od januára mzdy? Zamestnanci si na výsledok musia počkať

Tretí balík konsolidačných opatrení, ktorý začne platiť od januára 2026, prinesie zmeny v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur. Jedným z najciteľnejších zásahov bude zvýšenie zdravotných... celý článok