Zdroj: DALL·E/IvanaS
Rok 2025 sa zapíše do hospodárskych štatistík Slovenska ako mimoriadne čierny rok pre drobných podnikateľov. V roku 2025 totiž zaniklo viac živností, než ich vzniklo. Zatiaľ čo nových živností bolo niečo cez 42-tisíc, tých zaniknutých je vyše 66-tisíc. Štatistiku priniesol portál Finstat. Analytici toto masové rušenie živností pripisujú najmä zvýšeným odvodom. Zaujímavé však je, že rovnaký scenár sa odohral pred viac ako dekádou a súčasná vláda sa z neho zrejme nepoučila.
Nelichotivý trend ubúdania živnostníkov má podľa Finstatu viacero dôvodov, no jedným z hlavných sú legislatívne zmeny a konsolidačné balíčky, ktoré citeľne ovplyvnili podnikateľské prostredie. Najväčšou zmenou je zvýšenie odvodov na historicky najvyššiu úroveň. Živnostníci platia minimálne odvody vo výške 303,11 eur mesačne plus zdravotné 121,92 eur mesačne, spolu viac ako 425 eur. Len rok predtým to bolo 344,27 eur mesačne, teda odvody narástli o 80 eur.
Nezanedbateľným faktorom je aj nárast kontrol zo strany úradov práce, ktoré si posvietili na tzv. fiktívnych živnostníkov – teda tých, ktorí síce pôsobia ako podnikatelia, no ich činnosť nesie znaky klasického zamestnania.
Zaujímavé pritom je, že trend bol vidieť už aj rok predtým. V roku 2024 síce vzniklo o niečo viac živností ako ich zaniklo, no rozdiel bol minimálny a analytici upozorňujú, že čísla sa môžu dodatočne meniť. Dôvodom je každoročné pozastavenie živnosti pre sezónnosť – tisícky podnikateľov si živnosť len dočasne prerušia, aby ju neskôr obnovili.
Počet vzniknutých a zaniknutých živností
Zaujímavé bude sledovať aj štatistiky po júli 2026. Práve v tom čase začnú platiť tzv. mikroodvody. Aj živnostníci, ktorí doteraz pre nízke príjmy neplatili do Sociálnej poisťovne nič, budú platiť povinný mikroodvod 131, 34 eur mesačne. Je pravdepodobné, že to mnohých živnostníkov motivuje ukončiť takúto činnosť.
Štatistiky od portálu Finstat ukazujú, že najväčší odliv živností prebiehal v mesiacoch január, marec a december. Január priniesol vyše 6 100 zaniknutých živností, marec ešte viac – cez 8 500 – no rekord padol v decembri, kedy zaniklo až 8 800 živností. Nešlo pritom o problém jedného konkrétneho odvetvia, ale o proporčný úbytok naprieč celým podnikateľským spektrom. Za marcovým nárastom môže byť zavedenie tzv. transakčnej dane, ktorá sa týkala nielen firiem, ale v tom čase aj živnostníkov.
Aj vznik nových živností zaznamenal pokles. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi ide o jeden z najslabších výsledkov, pričom naposledy bolo tak málo novozaložených živností ešte počas rokov 2019 a 2020 – teda v období pandémie.
Ďalšie kalkulačky
Tradične najväčší podiel nových živností vznikol v odvetví stavebníctva – konkrétne 10 060, čo však predstavuje tretí medziročný pokles za sebou. V roku 2023 to bolo vyše 15-tisíc, o rok neskôr už len 12-tisíc. Druhým najčastejším sektorom boli služby s vyše 6 100 novými registráciami, no aj tu vidíme medziročný pokles o takmer 10 %. Výnimkou je len sektor financií, kde počet nových živností mierne stúpol z 2 784 na 2 903.
Sektorová analýza zaniknutých živností je ešte vypovedajúcejšia. Stavebníctvo zaznamenalo najväčší úbytok – až 17 610 zaniknutých živností, čo je medziročný nárast o vyše 30 %. V sektore služieb zaniklo 7 257 živností (nárast o 41,7 %) a v maloobchode 5 587 (nárast o 36,1 %). Celkovo len jedno odvetvie vykázalo stabilitu – financie, kde počet zaniknutých živností mierne klesol alebo stagnoval.
Zaujímavým momentom celej situácie je fakt, že štát sa už raz popálil na zvýšení odvodov pre živnostníkov. Pripomína to napríklad status bývalého ministra práce Jozefa Mihála ešte z roku 2013. „Keď vlani minister práce Richter s ministrom financií Kažimírom zásadným spôsobom zvýšili odvody živnostníkom, sľubovali si od toho zvýšenie príjmov Sociálnej poisťovne. Ako sa hovorí, aby bolo na dôchodky,“ uviedol vtedy Mihál.
„Prešiel rok a skutočnosť je iná. Ak ešte v roku 2011 bolo v Sociálnej poisťovni poistených vyše 250-tisíc živnostníkov, tak po zvýšení odvodov desaťtisíce živnostníkov svoje živnosti zabalilo. Počet živnostníkov poistených v Sociálnej poisťovni stále klesá a dnes odvody na dôchodkové poistenie platí len 204-tisíc živnostníkov. Výsledok zvýšenia odvodov? Ubudlo 40-tisíc živnostníkov. Časť z nich sa stala nezamestnanými a namiesto toho, aby platili odvody a dane, štát im vypláca dávky,“ skonštatoval Mihál.
Napriek vyšším odvodom sa výber do Sociálnej poisťovne prakticky nezmenil a rozdiel musel aj tak doplniť štát. Dnes, v roku 2025, sa história zjavne opakuje – opäť sledujeme masívny pokles počtu živnostníkov, tentoraz v dôsledku konsolidačných opatrení a zvýšeného tlaku na tzv. fiktívne živnosti.
Konsolidačné opatrenia zamerané na zvýšenie odvodov a úpravu daní z príjmu majú do štátnej pokladnice v roku 2026 celkovo priniesť približne 1,2 miliardy eur. Celý konsolidačný balík (všetkých 22 opatrení) má pritom hodnotu 2,7 miliardy eur. Ak však minister nepočítal s tým, že takéto odvody odradia od podnikania rekordný počet živnostníkov, prínos tohto opatrenia bude omnoho nižší.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
