Štátny rozpočet je schodkový už od februára

Lenka Šenkýřová | rubrika: Článok | 26. 7. 2012
Rozpočet slovenského štátneho rozpočtu sa už vo februári prehupol do schodku. A ten sa, čím ďalej, tým viac prehlbuje.
Štátny rozpočet je schodkový už od februára

Zdroj: Shutterstock

Štátny rozpočet je buď vyrovnaný, deficitný alebo schodkový
Rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu predstavuje saldo, ktoré môže byť nulové, kladné alebo záporné. Štátny rozpočet v sledovanom období, ktorým je spravidla jeden rok, môže byť vyrovnaný, prebytkový alebo deficitný, resp. schodkový. Podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 by mal štát v tomto roku hospodáriť s rozpočtovými výdavkami na úrovni 17 299 980 eur (približne 17,3 miliardy eur), pričom celkové príjmy by mali dosiahnuť 13 624 720 (zhruba 13,62 miliardy eur). Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 zároveň určuje aj rozpočtový schodok na tento rok vo výške 3 675 259 865 eur. Vývoj príjmovej a výdavkovej stránky slovenského štátneho rozpočtu ilustruje nasledujúca tabuľka.

Tabuľka: Vývoj príjmovej a výdavkovej stránky štátneho rozpočtu – rok 2012

tis. eurjanuárfebruármarecaprílmáj
Príjmy1 019 896 1 492 7332 467 870 3 747 894 4 331 503
Výdavky921 9612 338 731 3 623 328 4 919 014 6 491 051
Saldo97 935 -845 998 -983 464-1 171 120 -2 159 548

Zdroj: MF SR

 

Rozpočet sa vo februári prehĺbil do schodku
Ako vidíme, saldo štátneho rozpočtu je už od februára záporné, dochádza teda k deficitu štátneho rozpočtu, ktorý sa s pribúdajúcimi mesiacmi neustále prehlbuje. Štátny rozpočet sa už vo februári prehupol do deficitu 845 998 tisíc eur z januárového prebytku 97 935 tisíc eur. Ku koncu mája už schodok slovenského rozpočtu narástol do výšky 2 159 548 tisíc eur (čo je zhruba 2,16 miliardy eur) z aprílovej úrovne 1 171 120 tisíc eur (asi 1,17 miliardy eur). Pre porovnanie, v máji minulého roka bol rozpočtový schodok menej ako polovičný, keď skončil v mínuse 1 018 514 eur.

Kumuláciou schodkov verejných financií krajiny vzniká verejný dlh
Kumuláciou schodkov verejných financií krajiny, resp. schodkov jej jednotlivých rozpočtov, vzniká verejný dlh. Príčinou deficitných verejných rozpočtov, a teda aj nárastu verejného dlhu je fakt, že vláda a samosprávne celky (obce a kraje) majú príliš veľké výdavky, ktoré ale zvyčajne nechcú pokryť zvýšením daní. Odpoveď na otázku, prečo je to tak, je zrejmá. Zvyšovanie verejných výdavkov je politicky populárnym opatrením (najmä v predvolenbnom období), kým rast daňového zaťaženia opatrením politicky veľmi nepopulárnym. Nárast verejného dlhu môže byť spôsobený aj tým, že vláda prevezme záväzky súkromných subjektov.

Rozpočtový deficit a verejný dlh sú súčasťou maastrichtských konvergenčných kritérií
Za maximálnu hranicu fiškálnej nerovnováhy podľa maastrichtských kritérii považujeme trojpercentný rozpočtový schodok a šesťdesiatpercentný verejný dlh vo vzťahu k podielu na hrubom domácom produkte (HDP). Avšak fiškálna situácia sa mnohým krajinám európskej dvadsaťsedmičky vymkla „spod kontroly“.

Najväčším rozpočtovým hriešnikom bolo vlani Írsko
Európsky štatistický úrad (Eurostat) eviduje veľkosť rozpočtového schodku krajín Európskej únie a eurozóny v pomere k HDP. V minulom roku zaznamenalo najvyšší deficit Írsko (13,1 %), Grécko (9,1 %), Španielsko (8,5 %), Spojené kráľovstvo (8,3 %), Slovinsko (6,4 %), Cyprus (6,3 %), Litva (5,5 %), Francúzsko a Rumunsko (zhodne 5,2 %) a Poľsko (5,1 %). Slovensko zaznamenalo vlani deficit na úrovni 4,8 % HDP. Čo sa týka verejného dlhu podľa údajov z Eurostatu, najnižším verejným dlhom v rámci krajín európskej dvadsaťsedmičky disponovalo v roku 2011 Estónsko s úrovňou 6 % HDP, nasledovalo Bulharsko (16,3 %), Luxembursko (18,2 %), Švédsko (38,4 %), Litva (38,5 %), Česká republika (41,2 %), Lotyšsko (42,6 %), Slovensko (43,3 %), Dánsko (46,5 %). Štrnásť krajín EÚ v minulom roku dokonca prekročilo šesťdesiatpercentnú úroveň. Ide najmä o juhoeurópske krajiny: Grécko s úrovňou 165,3 %, Taliansko (120,1 %), Portugalsko (107,8 %) a Belgicko (98 %), Francúzsko (85,8 %), Nemecko (81,2 %), Maďarsko (80,6 %), Rakúsko (72,2 %), Malta (72 %), Cyprus (71,6 %), Španielsko (68,5 %) a Holandsko (65,2 %).

 

 

Lenka Šenkýřová

 Ďalšie články autora.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

0
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Naposledy navštívené

Obchodný, živnostenský register