Výplata aj škola. Ako si zarobiť popri štúdiu na vysokej či strednej?

V čase rastúcich cien bývania a životných nákladov je financovanie štúdia čoraz náročnejšie. Mnohí študenti nedokážu ani s finančnou podporou rodičov pokryť všetky náklady. Preto práca študentov počas štúdia je viac pravidlom ako výnimkou. Inak to nebude ani v novom školskom roku, ktorý sa začína v septembri 2021. S touto príležitosťou sa však spájajú aj niektoré riziká.

Študenti popri štúdiu môžu pracovať

Klišé o „pohodových študentských časoch“ v súčasnosti platí iba čiastočne. Kvôli rastúcim nárokom na vysokej škole, ako aj vyšším nákladom na život majú študenti výrazne menej času pre seba ako kedysi. V tomto zmysle sa štúdium na Slovensku už nelíši od toho európskeho.

Podľa štúdie Eurostudent, ktorá sa uskutočnila v 28 európskych štátoch, väčšina študentov v Európe pracuje už počas štúdia. Väčšina študentov pracovala v rozsahu 5 až 20 hodín týždenne.

Čas študenta vynaložený na prácu, prednášky, projekty a štúdium tak v 90 percentách krajín výrazne presahuje 40 hodín, ktoré pracuje bežný zamestnanec.

Cenná skúsenosť

Prirovnanie k zamestnancovi však celkom nesedí. Kým zamestnanec má fázu intenzívneho učenia za sebou a počas práce stihne získavať praktické skúsenosti, študent je v tomto procese úplne na začiatku.

Zvlášť, ak je štúdium orientované príliš teoreticky, čo potvrdili skupinové rozhovory so slovenskými študentmi v projekte To Dá Rozum z roku 2019. Študent praxou získava cenné praktické skúsenosti, ktoré mu škola neponúka, avšak sú nutné pre uplatnenie v praxi.

Navyše, prácou študenti nadväzujú kontakty. „Samotné financie sú síce počas štúdia veľkou pomocou a pre mnohých študentov aj prvoradou motiváciou, avšak v skutočnosti oveľa dôležitejšie sú samotné skúsenosti. Zvlášť, ak študent má šancu ešte pred skončením štúdia získať skúsenosti vo svojom študijnom odbore,“ hovorí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Mnohí zamestnávatelia logicky uprednostňujú uchádzačov, ktorí si už so sebou nesú praktické skúsenosti a častokrát si firmy ponechajú svojich pracujúcich študentov aj po skončení štúdia.

Tip: Firmy môžu od 1. marca zamestnávať brigádnikov od 15 rokov

Prečo sa vedľajšie zamestnanie oplatí?

V ideálnom prípade by práca popri vysokej škole mala študentovi priniesť skúsenosti, zlepšiť jeho dôležité osobnostné zručnosti a zároveň mu priniesť dostatočný príjem za investovaný čas. V tomto smere patrí medzi najlepšie práca finančného sprostredkovateľa.

Mladý človek sa v úvode kariéry intenzívne vzdeláva a získava vedomosti a následne dostane príležitosť pretaviť ich do praxe. Na začiatku kariéry pracuje pod dohľadom skúseného sprostredkovateľa, čiže využíva všetky výhody tzv. job shadowingu v praxi.

„Mladí ľudia, ktorí vyhľadávajú kontakt s ľuďmi a neprekáža im ďalšie vzdelávanie, sú ideálne vybavení na to, aby pomáhali klientom s ich osobnými financiami. Táto práca pomáha na úvod kariéry osvojiť si schopnosť pracovať v tíme, naučiť sa samostatnosti a získavať odolnosť. Popri týchto osobnostných zručnostiach sa mladý človek vie stať profesionálom v oblasti osobných financií,“ vysvetľuje M. Búlik.

Koľko peňazí si zoberie štát a poisťovne?

Koľko času môže študent venovať práci a ako získať späť zaplatené odvody a dane? Objem práce závisí od typu pracovného úväzku a typu zmluvy. Na plný či skrátený úväzok sa dá pracovať na tri typy zmlúv.

Dohoda o brigádnickej práci študentov umožňuje najväčší objem práce, a to až 20 hodín týždenne/80 hodín mesačne. Pre študenta má hneď viacero výhod. Študenti napríklad nemajú žiadne administratívne povinnosti, do Sociálnej poisťovne ich prihlási aj odhlási zamestnávateľ, ktorý zároveň za nich aj odvedie sociálne odvody.

Príjem do 200 eur mesačne je však oslobodený od odvodov. Nárok na oslobodenie má však študent vtedy, keď si výnimku uplatní u zamestnávateľa tým, že mu odovzdá vyplnené a podpísané Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študenta. Ak má študent viacero dohôd o brigádnickej práci študenta, výnimku si môže uplatniť iba na jednu dohodu.

Ak celkovo zarobí viac ako 200 eur za mesiac, z rozdielu medzi príjmom a touto sumou musí platiť dôchodkové poistné vo výške 7 % (4% na starobné poistenie a 3 % na invalidné poistenie). Zdravotné odvody študent neplatí, keďže je poistencom štátu. A to aj počas leta medzi ukončeným a novým ročníkom štúdia.

Na čo si dať pozor?

Pozor si mladí ľudia musia dať len pri ukončení štúdia na vysokej škole. Vtedy totiž z pohľadu štátu prestávajú byť študentmi dňom štátnej skúšky. Pre stredoškolákov sa však maturitami nič nekončí: nemusia do začiatku štúdia na VŠ oznamovať Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia, nemajú ani žiadne povinnosti ohľadom sociálnych odvodov.

Ak budú počas leta medzi stredoškolským a vysokoškolským štúdiom pracovať, povinnosti voči Sociálnej poisťovni za nich rieši zamestnávateľ. Dohoda o pracovnej činnosti umožňuje pracovať najviac 10 hodín týždenne a pri dohode o vykonaní práce sa dá pracovať aj nárazovo, avšak najviac 350 hodín v jednom kalendárnom roku. Ak je však študent živnostník, jeho pracovná doba je prakticky neobmedzená.

Študent má povinnosť podať daňové priznanie, ak jeho zdaniteľné príjmy prekročili hranicu 2 255,72 eur za rok 2021. Ani vtedy si však nemusí zúfať. Vďaka nezdaniteľnému minimu 4 511,43 eura získa aj pri vyššom príjme zaplatené preddavky na dani z príjmov späť.

Ak zarobil menej, daňové priznanie by mal podať dobrovoľne a štát mu zaplatené daňové preddavky vráti. Ak daňové priznanie nepodá, štát mu sám od seba daňový preplatok nepošle späť.

 Ak je študent zároveň živnostník, vzťahujú sa naňho rovnaké daňové povinnosti ako na bežného živnostníka s výnimkou zdravotných odvodov. Pri nich prvý a druhý rok podnikania nemusí mesačné preddavky na zdravotné poistenie platiť vôbec a na konci roka ich doplatí podľa reálneho základu dane.

V ďalšom roku potom platí mesačné preddavky podľa výšky z posledného daňového priznania, ktoré môžu byť nižšie ako minimálne preddavky pre „bežných“ živnostníkov.