Výživné pre plnoleté deti v roku 2023: Kedy už netreba platiť?

Čo hovorí o konci vyživovacej povinnosti zákon? 

Trvanie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom v podstate vôbec nezávisí od veku potomka. Zákon stanoví, že rodičia musia platiť výživné dovtedy, kým dieťa nie je schopné živiť sa samé. Hranicou je teda taký stav, v ktorom si dieťa objektívne dokáže získať dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb vlastnou činnosťou.

Z uvedeného by sa mohlo javiť, že dieťaťu možno prestať platiť výživné už vtedy, keď by mohlo vykonávať akúkoľvek (aj tzv. nekvalifikovanú) prácu, ktorou by si dokázalo na seba zarobiť. Nie je to však celkom tak. Súdy prijali stanovisko, že rodič by mal platiť až dovtedy, kým dieťa neukončí prípravu na budúce povolanie. Pokiaľ teda plánuje štúdium na vysokej škole, má právo na to, aby mu ho rodič zafinancoval. 

Ako súdy vyriešili sporné otázky? 

Pre vysokoškolské štúdium sa nerozhodne každý. Ak dieťa svoje vzdelanie zavŕši maturitou, nadobudne za bežných okolností schopnosť samostatnej obživy už zložením maturitnej skúšky. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že školský rok oficiálne (aj pre maturantov) končí až 31. augusta a do tohto dátumu môže dieťa profitovať zo statusu študenta (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 9CoP/58/2020). 

Schopnosť samostatne sa živiť zároveň nie je striktne závislá ani od toho, či je dieťa zamestnané. Ak je vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie, musí súd skúmať aj to, či by sa vzhľadom na svoje vzdelanie, zdravotný stav a iné možnosti dokázalo uplatniť na pracovnom trhu. Ak zistí, že by nemalo problém sa zamestnať, výživné nemožno priznať (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 5Co/179/2016). Na druhej strane však platí, že požiadavky na dieťa by mali byť primerané – v niektorých prípadoch od neho napríklad nemožno odôvodnene očakávať, že si hneď dokáže nájsť prácu aj bez absolventskej praxe (rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 15CoP/21/2018). 

Rodič by mal dieťaťu poskytovať výživné počas celého vysokoškolského štúdia; okamih jeho ukončenia súdna prax v zásade ohraničila absolvovaním 1. vysokej školy (získanie magisterského či inžinierskeho titulu – rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 6CoP/24/2019).

Ak je štúdium prerušené, bude pre posúdenie trvania vyživovacej povinnosti podstatné, prečo k prerušeniu došlo. Za akceptovateľné dôvody prerušenia neovplyvňujúce platenie výživného súdy považujú:

• 1) zlý zdravotný stav dieťaťa (pokiaľ však dieťa nepokračuje v štúdiu ani po ukončení choroby, právo na výživné stráca, bližšie rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 6Co/131/2016),
• 2) získavanie ďalších zručností, ktoré zlepšiapracovné uplatnenie dieťaťa – typicky ide o rôzne jazykové pobyty (rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 6CoP/24/2019).

Koľko musí rodič plnoletému platiť? 

Pravidlá pre určenie konkrétnej výšky výživného sa v prípade plnoletých a maloletých detí významne neodlišujú. Možno teda vychádzať z toho, že:

• 1) minimálna suma, ktorú musí povinný rodič bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery hradiť, je 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa (aktuálne je toto životné minimum určené čiastkou 107,03 Eur; minimálne výživné teda predstavuje 32,109 Eur);
• 2) maximálna suma je limitovaná najmä majetkovými pomermi rodiča, pretože platí, že dieťa (aj plnoleté) by malo mať rovnakú životnú úroveň ako rodič. Slovenské súdy akceptujú ustálený právny názor, že výživné by sa malo pohybovať v medziach 20 – 30 % čistého príjmu povinného rodiča (rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 10CoP/15/2016). 

U vysokoškolákov sa v súvislosti s určovaním výživného pomerne často dostáva na pretras otázka ich zárobkov z brigád. Z dostupnej judikatúry sa javí, že ak je odmena z brigád použitá na mimoriadny výdavok, príp. nejde o pravidelný príjem, nemala by mať na výšku výživného vplyv (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 5CoP/11/2018).

Ďalej sa súdy prikláňajú skôr k názoru, že ak plnoleté dieťa riadne študuje, nemožno mu priznať nižšie výživné len preto, že si počas štúdia nenašlo nijakú brigádu, hoci tak mohlo urobiť (rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 11CoP/398/2012). 

Dodajme, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť alebo jej časť plniť aj naturálnou formou – poskytovať potomkovi strechu nad hlavou, stravu a kupovať mu oblečenie.

Na rozdiel od výživného pre maloleté deti však v prípade plnoletých detí platí, že im výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ide napr. o prípady, v ktorých sa dieťa voči rodičovi dopustilo protiprávneho konania.

Ak dieťa s rodičom majú zlý vzťah alebo potomok rodiča dokonca ignoruje a neprejavuje o neho záujem, nemusí ísť automaticky o dôvod pre nepriznanie výživného. Záleží totiž na tom, čo je príčinou takéhoto správania. Pokiaľ je to len výsledok predchádzajúceho nezáujmu či nevhodného správania zo strany rodiča, nejde o prekážku trvania vyživovacej povinnosti (rozhodnutie Krajského súduTrenčín, sp.zn. 27CoP/62/2019). 

Ako môže plnoletý žiadať o výživné 

Konanie o priznanie výživného pre plnoleté dieťa sa začína len na jeho návrh. Miestne príslušným je súd podľa bydliska dieťaťa. Právo na výživné sa nepremlčuje. Ak teda plnoleté dieťa o výživné prvé 3 roky vysokoškolského štúdia nepožiada a žalobu sa rozhodne podať až vo 4. ročníku, nemá na trvanie práva na výživné vplyv skutočnosť, že oň nepožiadalo skôr. Na druhej strane však u plnoletých detí bez výnimky platí, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.