Zdroj: Shutterstock
Aj keď medzi vami a dieťaťom vášho partnera nie je pokrvné puto, máte podľa zákona o rodine právo podieľať sa na jeho výchove. Platí to však len vtedy, keď sú splnené 2 podmienky:
1) ste manželkou otca alebo manželom matky dieťaťa (t. j. podľa zákona nemáte nijaké právo vychovávať dieťa partnera, ak nie ste zosobášení),
2) bývate s rodičom dieťaťa v jednej domácnosti.
Rozsah výchovných oprávnení v podstate určujú vaše manželské povinnosti. V rámci nich by ste mali spoločne s partnerom vytvárať zdravé rodinné prostredie a uspokojovať potreby rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Manželovo dieťa za normálnych okolností nemôžete zastupovať; jednotlivé prípady, v ktorých by dieťa potrebovalo vaše zastúpenie, musia byť riešené udelením plnomocenstva zo strany rodičov dieťaťa.
V dôležitých otázkach, ktoré by mohli ovplyvniť život partnerovho dieťaťa, môžete spolurozhodovať len vtedy, ak zároveň ide o vec, ktorá sa týka aj vašej rodiny. V týchto záležitostiach totiž rozhodujú manželia spoločne. Počítajte ale s tým, že ak s manželom prijmete rozhodnutie o podstatnej veci ohľadom nevlastného dieťaťa (napr. o správe jeho majetku, výbere školy apod.), musíte sa zhodnúť aj s druhým biologickým rodičom maloletého. Keď sa tak nestane, rozhodne na návrh jedného z pokrvných rodičov dieťaťa súd.
Nevlastný rodič nemá povinnosť platiť výživné na partnerovo dieťa, pokiaľ si ho neosvojí. Ak ste však s partnerom zosobášení, počítajte s tým, že vás jeho dieťa bude niečo stáť. Napriek tomu, že vyživovacia povinnosť nie je stanovená priamo, nevyhnutnosť uspokojovať potreby nevlastného dieťaťa sa vo sfére vašich financií prejaví. Dôvodom je:
1) vyživovacia povinnosť medzi manželmi
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorej plnenie voči sebe môžu aj súdne vymáhať. Výška výživného má byť určená tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pokiaľ váš partner zo svojho príjmu ledva zvláda uspokojiť potreby svojich detí a na úhradu jeho životných nákladov mu už prostriedky nezostávajú, budete mu musieť finančne vypomôcť z titulu manželského výživného.
2) skutočnosť, že do spoločného majetku patria aj príjmy manžela
Výška výživného pre dieťa závisí okrem iného aj od majetkových pomerov povinného rodiča. Za majetok rodiča sa pritom nepovažuje len jeho výlučné vlastníctvo, ale aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak ste si ho nezrušili alebo nezúžili, budú do neho patriť aj príjmy oboch manželov. Pri určovaní výživného na dieťa vášho manželského partnera sa teda bude prihliadať aj na váš príjem.
V tejto súvislosti je ale potrebné zdôrazniť, že ak spolu žijete „bez papiera“, súd by pri určovaní výživného vaše zárobky nemal brať do úvahy, a to ani vtedy, ak s partnerom bývate v spoločnej domácnosti (bližšie napr. rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 19CoP/19/2017).
Za škodu spôsobenú dieťaťom partnera môžete zodpovedať aj vy. Predpokladom však je, že dieťa bolo pri jej spôsobení maloleté a v dobe jej vzniku ste mali povinnosť vykonávať nad ním dohľad. Uvedené ale judikatúra opäť vyvodila len u manžela rodiča dieťaťa, ktorý mlčky alebo výslovne prevzal povinnosť podieľať sa na jeho výchove (R 27/1977).
Ak už je maloleté dieťa vo veku, v ktorom dokáže ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, zodpovedá aj ono; spolu s ním zodpovedáte spoločne a nerozdielne. Zodpovednosti sa zbavíte, ak preukážete, že ste náležitý dohľad nezanedbali.
Nevlastné deti a rodičia po sebe môžu navzájom dediť aj bez závetu. Zákon to však pripúšťa len vtedy, ak:
1) žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a
2) z uvedeného dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (nejde tu o vyživovaciu povinnosť; postačí faktické vyživovanie zo strany zomrelého, ak sa osoba nedokázala živiť sama),
3) nededia potomkovia poručiteľa (dedenie nevlastných detí či rodičov zo zákona neprichádza do úvahy, ak dedia biologické deti alebo vnúčatá).
Dedenia prichádza do úvahy buď:
1) v 2. dedičskej skupine, v ktorej sa o dedičstvo delia manžel poručiteľa, poručiteľovi rodičia a osoby žijúce s poručiteľom v jednej domácnosti. Dedia rovnakým dielom, manžel ale vždy najmenej polovicu dedičstva.
2) v 3. dedičskej skupine, podľa ktorej sa postupuje, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov zomrelého. O dedičstvo sa v nej delia súrodenci zomrelého (príp. ich deti, ak súrodenci už zomreli) a osoby žijúce s poručiteľom v jednej domácnosti, a to rovnakým dielom.
Dodajme, že adoptované deti majú podľa zákona rovnaké postavenie ako biologické deti.
Na nevlastné deti alebo rodičov môže prejsť po smrti nájomcu aj nájom bytu, pokiaľ nejde o byt v spoločnom nájme manželov alebo družstevný byt. Spoločnými nájomcami sa môžu stať deti nájomcu, jeho vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt a tiež tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomrelého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň 3 roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
Na partnerovo dieťa si môžete uplatniť aj daňový bonus. Umožňuje to ust. § 33 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Podmienkou je, aby:
1) išlo o nezaopatrené dieťa, ktoré s vami žije v domácnosti (prechodný pobyt mimo domácnosti nemá na uplatnenie bonusu vplyv),
2) ste boli s rodičom dieťaťa manželia.
O výške a ďalších podmienkach uplatňovania bonusu sme bližšie písali v článku: Mení sa daňový bonus na dieťa: Prichádzajú veľké zmeny + kalkulačka
Barbora Magočová
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
