Zárobky z (letných) brigád študentov - aký majú vplyv na výživné od rodičov?

Vzťahy medzi rodičmi a dospievajúcimi deťmi môžu byť komplikované; obzvlášť keď dieťa žije len s jedným rodičom a druhý mu iba hradí výživné. Ak majetková situácia platiaceho rodiča nie je práve najlepšia, spravidla uvažuje nad tým, dokedy ešte bude musieť svojho potomka finančne podporovať. Je rodič povinný platiť výživné aj vysokoškolákom, ktorí sa cez leto dokážu zamestnať? A ako je to s výživným, ak sa rozhodnete ukončiť štúdium maturitou, ale pracovať plánujete až od septembra? 

Vyživovacia povinnosť netrvá len do 18. narodenín  

Ohľadom zániku vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom koluje viacero mýtov. Najčastejšie sa možno stretnúť s dvoma domnienkami. Prvou je, že rodič už nie je povinný platiť dieťaťu výživné od dosiahnutia plnoletosti; druhá sa viaže na zánik statusu tzv. nezaopatreného dieťaťa, ktorý trvá najdlhšie do dovŕšenia 26. roku veku. Ani jedna z týchto domnienok nie je pravdivá.   

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom v skutočnosti trvá až dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.  Uvedená povinnosť sa navyše vyznačuje tzv. „elasticitou“ – znamená to, že ak sa v živote dieťaťa stane niečo, čo  obmedzí jeho schopnosť samostatnej obživy (napr. ak sa dieťa po roku práce rozhodne, že nastúpi na VŠ), platenie výživného sa obnoví.  

Niekto by mohol namietnuť, že človek (pokiaľ je zdravotne v poriadku) môže byť reálne schopný uživiť sa sám v pomerne mladom veku. Tento názor však judikatúra korigovala v tom zmysle, že pokiaľ sa dieťa stále riadne pripravuje na budúce povolanie, musia ho rodičia finančne podporovať.  

Vyživovacia povinnosť vo väčšine prípadov zaniká ukončením 1. vysokej školy či univerzity. Súdy dokonca pripustili aj predĺženie štúdia v dôsledku jeho kratšieho prerušenia (napr. na 1 rok pri vycestovaní do zahraničia kvôli zdokonaleniu sa v cudzom jazyku – bližšie rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 6CoP/24/2019). Akceptovateľná môže byť aj zmena študijného odboru, ak je odôvodnená prvotným nevhodným výberom zamerania (rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 6To/71/2022). 

Čo ak dieťa vysokú školu neplánuje?  

Nie každý stredoškolák však túži po titule z vysokej školy. Mnohí mladí ľudia si ale po maturite ešte chcú dopriať posledné prázdniny; za študentov sú koniec-koncov považovaní do 31. augusta, kedy oficiálne končí školský rok.   

Súdna prax ale v tomto smere nie je príliš zhovievavá. Pokiaľ sa dieťa nechystá na maturitu nadviazať vysokoškolským štúdiom, stráca podľa Krajského súdu Žilina za normálnych okolností nárok na výživné už po maturitnej skúške, ktorou za daných okolností završuje sústavnú prípravu na budúce povolanie (rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 9CoP/58/2020).  

Pripravia vás brigády o výživné? 

Zárobková činnosť detí nemusí viesť len k úplnému zániku vyživovacej povinnosti. Niektoré pracovné aktivity môžu súdy zohľadniť aj tak, že vyživovaciu povinnosť len čiastočne znížia. Záleží aj na stabilite príjmov a výške, v akej sú dosahované.  

Príjmy z krátkodobých brigád popri štúdiu súdy posudzujú zväčša v prospech detí. Krajský súd Prešov sa napríklad zastal mladej študentky, ktorá sa takýmto privyrábaním snažila o zvýšenie svojej životnej úrovne. Súd zároveň upozornil, že pri plnoletých deťoch by malo výživné poskytnúť aj tzv. odrazový mostík do života, ktorý má pomôcť so zvýšenými výdavkami spojenými s hľadaním vlastného bývania či stáleho zamestnania (rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 5CoP/11/2018).  

Krajský súd Trnava bol ešte razantnejší a výslovne uviedol, že na sporadické príjmy detí z brigád počas štúdia sa pri určovaní výživného povinného rodiča neprihliada (rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 23CoP/28/2019); podobný názor sa objavil aj v rozhodovacej činnosti Krajského súdu Žilina (rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 6CoP/11/2023). 

Čím je dieťa staršie, tým vyššie výživné by malo dostať 

Ak by aj súd v konkrétnom prípade uvažoval o tom, že by príjmy z brigád pri určovaní výživného zohľadnil, stále platí, že staršie deti majú vyššie životné náklady ako mladšie.   

Podľa metodiky a súvisiacej pomocnej tabuľky zverejnenej ministerstvom spravodlivosti s cieľom zjednotiť rozhodovaciu činnosť súdov by mal vysokoškolák na výživnom získať sumu zodpovedajúcu 15 až 26 % z príjmu povinného rodiča. Konkrétny podiel sa odvíja od toho, koľko ďalších detí musí povinný rodič ešte živiť.  

Tabuľka pre určenie výživného (Zdroj: Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom zverejnená MS SR) 

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.