Odoláme embosovanému pokušeniu?

V súvislosti s kreditnými kartami počúvame o nebezpečenstve globálnom i osobnom. Hovorí sa o ďalšej kríze, ktorá by k nám mohla byť importovaná opäť z Ameriky. Miestni totiž na kreditných kartách dlhujú skutočne veľa. Zároveň zaznievajú hlasy, varujúce pred často zlým užívaním kreditiek, ktoré vedie k zadlženiu s nemalými poplatkami a úrokmi. Má sa Slovensko a Slováci čoho báť?

Hrozba na makro úrovni

V roku 2002 dlhovali Američania kreditným organizáciám 50 mld. dolárov, počas 6 rokov číslo narástlo na 1 bilión dolárov a trend pokračuje. Problém je, že mnoho užívateľov kreditných kariet v Amerike sú nebonitní klienti. Pokiaľ by došlo ku scenáru, že títo ľudia nebudú schopní splácať, finančný sektor by mohol utrpieť ďalší škrabanec na dôvere, podobný hypotekárnej americkej kríze.

Na Slovensku ako i v  Českej republike je v tomto ohľade situácia dosť odlišná. Každá kreditná karta je evidovaná v bankovom a nebankovom registri. To znamená, že kto má kreditnú kartu s limitom 3 000 Eur (aj keď len v zásuvke), je evidovaný ako by dlhoval 3 000 euro. Pokiaľ by niekto kreditné karty zbieral a dosiahol by tak vysoký limit, nemusel by vďaka tomuto koníčku získať napríklad hypotéku.(Pozri porovnanie hypoték) Je takýto systém dobrý? Ťažko povedať. Každopádne sa dá považovať za akúsi brzdu amerického správania, kde má každý občan štyri karty s vybranými limitmi a evidencia nie je.

Okrem toho, v Slovenskej republike nie sú kreditné karty stále moc rozšírené, čo dokumentuje i komentár Pavla Javorského, riaditeľa kancelárie MasterCard Europe pre Slovenskú a Českú republiku: „Pokiaľ by som sa pokúsil zostaviť rebríček krajín podľa objemových podielov kreditných kariet na všetkých platobných kartách, vzostupné poradie by bolo zhruba nasledujúce – Slovensko, Maďarsko, Česká republika, Francúzsko a Poľsko s podielom kreditných kariet v rozmedzí 5 – 15 %; uprostred peletónu Nemecko okolo 25 % a v čele krajiny ako sú Veľká Británia či USA s podielom 40 – 60 %." Už vzhľadom k týmto číslam nejaké nebezpečenstvo hromadného nesplácania, ktoré by mohlo podkopať bankový sektor, na Slovensku určite nehrozí. Čo však jedinci?

Hrozba na mikro úrovni

Najčastejšou chybou pri vytiahnutí kreditnej karty je jej bezmyšlienkovité použitie ako zdroja hotovosti namiesto inštrumentu s bezúročným obdobím, či prípadnými bonusovými programami.

Štatistiky americkej centrálnej banky – Fedu, uvádzajú, že až  75 % príjmov kartových spoločností plynie z úrokov. Neinformovaní či neobozretní uživatelia kreditiek tak často platia zbytočne moc, v tých najhorších prípadoch sa dostanú do dlhovej špirály, kdy iba vybíjajú klin klinom (iný úver kreditkou).

Pritom zodpovedný majiteľ dokáže z kreditnej karty vytrieskať mnoho plusov. Pokiaľ zoženiete kreditnú kartu bez poplatku za vedenie a prizeráte si bezúročné obdobie, lepší úver nenájdete. Zabudnite na kontokorenty a povolené debety, za ktoré platíte úroky od prvého dňa pôžičky. Kreditná karta pre vás môže byť rezervou, bankovkou alebo i šetriacim pomocníkom.

Je však nutné podotknúť, že osveta o kreditných kartách nie je na Slovensku podobne ako i v Českej republike stále dostatočná. Aby boli kreditné karty správne používané je potrebné obyvateľstvo ďalej vzdelávať. V Českej republike slúži tomuto účelu napríklad interaktívne internetové stránky www.kreditka.cz. Do konca tohto roku by malo dôjsť i k spusteniu podobným slovenským stránkam. Ľudia sa týchto stránkach môžu formou kresleného príbehu učiť, v ktorej situácii je lepšie použiť kreditné karty a kedy by naopak mali siahnuť po karte debetnej (tzv. „obyčajnej“ platobnej karte)

Ako je to s poplatkami

Stanovíme si dva typy kreditných kariet, ktoré vám môžu uľahčiť život:

• kreditná karta bez poplatku za vedenie – kľúčové je správne používanie bezúročného obdobia
• kreditná karta so zľavami – dôležité je porovnať poplatky a zľavy

Niektoré banky ponúkajú kreditnú kartu bez pravidelného alebo jednorazového poplatku. Iné peňažné ústavy zas síce ponúkajú kreditné karty zdarma, ale obvykle si stanovia nejakú podmienku – čaká na nás napríklad iba 1 bezplatný rok, musíme mesačne dosahovať určitý mesačný obrat, je nutné používať ešte ďalší produkt danej banky.

Napriek tomu, že ponuka bezplatných kreditných kariet je u nás zatiaľ obmedzená, väčšina bánk predáva aspoň základnú kartu za dostupnú cenu. Potom si stačí prizerať bezúročné obdobie a trochu finančne plánovať. U bezúročného obdobia je potrebné myslieť na to, že banky uvádzajú tzv. maximálne bezúročné obdobie. Keď vaša kreditná karta hovorí 55 dní bez úrokov, neznamená to, že s ňou zaplatíte a 55 dní sa nebude nič diať. Bezúročné obdobie sa počíta od dátumu výpisu. Pokiaľ teda kreditnou kartou zaplatíte prvý deň po výpise, máte skutočne 55 dní. Pokiaľ ale zaplatíte mesiac po výpise, mali by ste kreditnú kartu dorovnať približne do troch týždňov, inak budete platiť.

Keď ide o niečo viac alebo karty zo zľavami

Pri týchto kartách vždy niečo platíte a zároveň dostávate – pokiaľ vaše nákupné správanie korešponduje s programom zliav. Nebolo by celkom správne vysloviť všeobecný verdikt o výhodnosti či nevýhodnosti tohto typu kariet. Každý by si mal porovnať mesačné poplatky s mesačnou úsporou a kartu podľa výsledku byť zrušiť alebo pokračovať v jej používaní.