Nepomer rastu vkladov a úverov na Slovensku predstavuje riziko

Slováci odštartovali úverové rely

Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska z konca marca 2017 vyplýva, že na každých odložených desať eur pripadá 9,3 eura, ktoré má bežný Slovák požičané.

To znamená, že dnes je zadlžený takmer na úrovni úspor, čo nie je vôbec lichotivé zistenie.

Hoci sú priemerné úspory na dospelého obyvateľa Slovenska vo výške 7 021,23 €, tak jeho zadlženosť je 6 548,55 €.

Dalo by sa povedať, že to je stále dobré číslo a v globále sme v zisku, no na druhej strane treba zohľadniť celkový vývoj.

V marci roku 2009 mali Slováci pôžičky za niečo vyše dvanásť miliárd eur, v marci tohto roka to bolo už takmer 29 miliárd. Podľa prepočtov Poštovej banky bol v roku 2009 pomer úverov k vkladom 57,3% a permanentne rástol až do súčasného stavu 93,3%. Ten už začína byť rizikový. 

Ak sa pozrieme na rast vkladov a úverov, tak podľa NBS sa síce vklady obyvateľov od prijatia eura zvýšili približne o polovicu – z 21 na 31 miliárd eur, no objem úverov sa za dané obdobie viac ako zdvojnásobil.  

„Za týmto vývojom vidíme predovšetkým rast ekonomiky. Nezamestnanosť klesá, mzdy stúpajú, čo sa prejavuje aj vo väčšom optimizme ľudí. Môžeme to vidieť aj na platobnej disciplíne klientov Poštovej banky, tá neustále stúpa,“ vysvetľuje hovorkyňa banky Lýdia Žáčková. Problémom môže byť práve prehnaný optimizmus, keďže si treba všimnúť fakt, že toto všetko sa deje v ekonomicky priaznivej dobe a raste pracovného trhu.

Veď ku koncu roka 2016 malo prácu vyše 2,3 milióna ľudí, čo predstavovalo nové historické maximum. Kedy inokedy majú ľudia sporiť ak nie v ekonomicky dobrých časoch? Paradoxne, Slováci sa v nich extréme zadlžujú. V roku  2016 rástla zadlženosť slovenských domácností meraná podielom ich dlhu na HDP najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín EÚ. 

Podľa Správy o finančnej stabilite z NBS už na  rozdiel od minulých období nie je možné tvrdiť, že rýchly rast zadlženosti slovenských domácností súvisí s jej nízkou úrovňou. Rozdiel medzi Slovenskom a  ostatnými krajinami strednej a  východnej Európy sa v  posledných 4 rokoch výrazne zvýšil. To všetko sa podpísalo na verdikte NBS, že schopnosť slovenských domácností použiť v prípade zhoršenia ekonomickej situácie svoje úspory na splatenie dlhov je nielen horšia ako v iných štátoch EÚ, ale v posledných rokoch sa zhoršovala.

Najvyšší čas viac sporiť

Podľa Poštovej banky vládne na Slovensku zaujímavý fenomén, ľudia síce majú na účtoch uložených stále viac peňazí, no zároveň s úsporami rastie ich chuť viac si požičať. Podpisuje sa na tom nízka úroková miera na vkladoch a zároveň rekordne lacné úvery. Lenže už aj banky vidia nutnosť viac sporiť.

„Ak máme v pláne vziať si úver, mali by sme mať vytvorenú dostatočnú rezervu. Môže sa totiž stať, že nám nečakane vypadne pravidelný príjem, čo nás môže dostať do platobnej neschopnosti a teda do úverového registra,“ upozorňuje L. Žáčková.

Nie je vhodné zadlžiť sa na mieru úspor, je totiž potrebné mať v prípade núdze na účte peniaze aspoň na šesť mesačných splátok úverov, plus živobytie.

Pretože dobré časy jednoducho nikdy netrvajú večne. Na to upozorňuje aj NBS a preto za negatívny faktor z  hľadiska citlivosti slovenských domácností na prípadné zhoršenie ekonomickej situácie považuje práve aj zhoršujúci sa vzťah medzi ich finančnými aktívami, teda úsporami v  bankách a  investíciách v  podielových fondoch a finančnými pasívami, teda najmä úvermi.  

Navyše dnes na rozdiel od obdobia pred rokom 2009 väčšina poskytovaných úverov už nemá vankúš v podobe možného poklesu úrokovej sadzby alebo predĺženia splatnosti, ktoré by dlžníkovi pomohli znížiť mesačnú splátku úveru. Práve naopak, v dlhodobom horizonte sa očakáva, aj vzhľadom na rastúcu infláciu, rast úrokových sadzieb. 

To môže pri súčasnom malom pomere aktív k pasívam zvýšiť výdavky na splácanie úveru a priniesť výraznejšie problémy. Navyše, zhoršenie ekonomickej situácie by už na Slovensku nemuselo byť tak nenápadné ako v minulosti. Ostatnú krízu Slovensko prežilo bez vážnych následkov práve vďaka nízkemu zadlženiu.

„Mierny dopad krízy na bankový sektor v roku 2009 a 2010 súvisel čiastočne aj s najnižšou mierou zadlženosti slovenských domácností v rámci EÚ. Avšak v decembri 2016 už bola zadlženosť na úrovni maxima strednej a východnej Európy,“ hovorí Martina Solčányiová hovorkyňa NBS. Zadlženosť na Slovensku sa tým výraznejšie priblížila k  úrovniam, aké boli bežné v  týchto krajinách v  predkrízovom období.