Generácia Z sporí viac vďaka technológiám, no bez príjmu prežije len tri mesiace

Digitálne zdatná, technológiami poháňaná a finančne uvedomelá. Taká je Generácia Z na Slovensku podľa najnovšieho exkluzívneho prieskumu spoločnosti XTB, ktorý vznikol pri príležitosti Svetového dňa sporenia. Výsledky odhalili pozitívne aj varovné signály: mladí myslia na budúcnosť, no ich finančná rezerva je častokrát slabá a rozdiely medzi pohlaviami či vzdelaním prehlbujú nerovnosti.

Generácia Z si uvedomuje, že treba investovať

Až 88 % mladých Slovákov z tejto generácie využíva bankové aplikácie, pričom technológie sú pre nich jasným motivačným faktorom. Každý druhý respondent priznal, že vďaka nim sporí viac ako v minulosti. Investičné aplikácie si nainštalovala takmer tretina opýtaných, pričom medzi mužmi dominuje podiel viac než 44 %, u žien len niečo vyše 18 %. „V Česku aj na Slovensku vnímame výrazný rodový rozdiel v prístupe k investovaniu. Zatiaľ čo muži aktívne vyhľadávajú investičné príležitosti, ženy zostávajú opatrnejšie,“ upozorňuje Vladimír Holovka, regionálny riaditeľ XTB pre Česko, Slovensko a Maďarsko.

Sporiace návyky mladých pritom nie sú zanedbateľné, takmer polovica opýtaných si dokáže mesačne odložiť 50 až 200 eur. Viac než tretina však šetrí menej ako 50 eur a len 5 % respondentov uviedlo, že si mesačne uložia viac ako 500 eur. Finančne najsilnejší sú podľa výsledkov mladí ľudia z Bratislavského a Žilinského kraja, prevažne vysokoškolsky vzdelaní, ktorí zároveň aj častejšie investujú.

Bez príjmu? Maximálne 3 mesiace

Naopak, až dve tretiny mladých Slovákov by bez príjmu zvládli fungovať maximálne tri mesiace, tretina len jeden mesiac. „Finančná rezerva vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov je základom finančnej stability. Žiaľ, vidíme, že väčšina mladých ľudí takúto rezervu nemá,“ konštatuje Holovka a dodáva, že kľúčová je pravidelnosť v sporení, nie výška sumy.

Potešujúcim zistením však je, že viac ako 55 % respondentov uvažuje pri sporení dlhodobo – chcú sa zabezpečiť na dôchodok, zabezpečiť si bývanie alebo dosiahnuť finančnú slobodu. Tento postoj sa pritom zvyšuje s vekom: kým medzi 18–21-ročnými myslí dlhodobo 44 %, vo veku 26–30 rokov už až 62,7 %.

Za zmienku stojí aj zdroj finančných informácií. Až 45 % mladých sa obracia na priateľov a rodinu, pričom medzi najmladšími (18 – 21 rokov) je to až 56 %. Banky a finanční sprostredkovatelia sú druhým najčastejším zdrojom, zatiaľ čo sociálne siete zohrávajú významnú úlohu najmä medzi mladými investormi do kryptomien. Viac ako pätina respondentov sa však v oblasti financií vôbec nevzdeláva.

Sporiť je fajn, ale nestačí to

Základná rada analytikov teda znie: sporenie je dôležité, ale na ochranu úspor v dlhodobom horizonte nestačí. „Úspory zostávajú dôležité ako nástroj krátkodobej finančnej istoty. Ak však niekto nechá všetky svoje peniaze ležať na sporiacom účte, v dlhodobom horizonte prichádza o ich reálnu hodnotu,“ upozorňuje hlavný analytik XTB Jiří Tyleček. Podľa neho je riešením investovanie, napríklad cez ETF fondy. Ako dodáva: „Typickým príkladom je index S&P 500, ktorý za posledných desať rokov priniesol priemerný ročný výnos viac ako 12 percent, zatiaľ čo sporiace účty by v rovnakom období ponúkli len dve až tri percentá ročne“.

Prieskum jasne ukázal, že slovenská Gen Z je pripravená spravovať svoje financie aktívne, no kľúčom k jej finančnému zdraviu bude lepšie vzdelanie, odbúravanie rodových rozdielov a podpora v oblasti investícií. „Naším cieľom je demokratizovať prístup k investovaniu a ukázať, že investovanie je pre každého. Nedávame ryby – učíme, ako chytať ryby,“ uzatvára Holovka.

Aj keď technológie sú veľkým pomocníkom, nestačia samy osebe. Rozhodujúce bude, či mladí ľudia dokážu tieto nástroje efektívne využiť – nielen na sporenie, ale aj na dlhodobé budovanie finančnej stability a slobody.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.