Od januára 2026 štát pritvrdí a z výplaty vám zoberie viac, najmä ak zarábate slušne alebo ste sa rokmi vypracovali na lepšiu pozíciu. Nový daňový balíček totiž znamená vyššie dane pre tých, ktorí sa snažia, vzdelávajú, pracujú nadčasy alebo jednoducho nechcú žiť z minimálnej mzdy. Zavádzajú sa nové sadzby dane 30 % a 35 %, kráti sa nezdaniteľná časť príjmu a hranice, kedy začínate platiť viac, sa posúvajú smerom nadol.
Niektorým zamestnancom ostane z každéhonavyše zarobeného eura iba 41 centov, teda väčšinu ich pláce im zoberie štát, upoizorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Analytici varujú, že takéto mzdy majú väčšinou vysoko kvalifikovaní odborníci, ktorí takto môžu stratiť motiváciu pracovať a žiť na Slovensku. Naopak, pasívne príjmy napríklad z dividend, nehnuteľností či iného kapitálu, nebudú novými daňami tak veľmi zaťažené.
Zmeny v daniach a odvodoch 2026
Od začiatku roka 2026 čakajú slovenských zamestnancov výrazné zmeny v daňovom systéme, ktoré najviac pocítia ľudia s vyššími príjmami. Slovensko totiž mení pravidlá zdaňovania práce a zavádza nové daňové sadzby, ktoré môžu ovplyvniť nielen rozpočty jednotlivcov, ale aj celkovú konkurencieschopnosť krajiny na globálnom trhu pracovnej sily.
Základnou zmenou je rýchlejšie krátenie nezdaniteľnej časti základu dane, čo znamená, že ľudia s vyššími príjmami si budú môcť od svojho zárobku odpočítať menej. Zároveň sa znižuje hranica pre uplatnenie druhej daňovej sadzby, a čo je najvýraznejšie, pribudnú dve nové sadzby dane z príjmu – 30 % pre mesačné hrubé príjmy nad 5 875 eur a až 35 % pre príjmy nad 7 302 eur.
Hranica nad ktorou sa „neoplatí makať“
Analytici RRZ uvádzajú, že kľúčovým ukazovateľom, ktorý výrazne ovplyvňuje motiváciu pracovať, je tzv. hraničná efektívna sadzba. Ide o podiel daní a odvodov, ktoré štát ukrojí z každého ďalšieho eura, ktoré zamestnanec zarobí navyše. Už dnes je táto sadzba na Slovensku veľmi vysoká – pri mesačných príjmoch okolo 580 eur sa blíži k 50 percentám a pri vyšších príjmoch nad 2 540 eur dosahuje približne 52 percent.
Po zavedení nových daňových pravidiel od roku 2026 sa hraničná efektívna sadzba ešte zvýši. Ľudia s hrubou mzdou nad 5 875 eur pocítia, že z každého eura navyše im zostane len 44 centov, pričom pri príjmoch nad 7 302 eur to bude už len okolo 41 centov. Zvyšok pohltia dane, odvody a iné povinné platby. Takéto nastavenie znižuje motiváciu zvyšovať kvalifikáciu, prijímať náročnejšie pracovné pozície či pracovať viac, pretože reálny finančný prínos je výrazne obmedzený.
Zdanenie ešte podporí odliv mozgov
Z pohľadu hospodárskej politiky analytici pripomínajú, že Slovensko sa v súčasnosti nachádza v ostrej konkurencii s ostatnými krajinami o dva kľúčové zdroje – investície a kvalifikovaných pracovníkov. V čase, keď rastie mobilita pracovnej sily a vysokokvalifikovaní ľudia si môžu vyberať, kde budú pracovať, predstavuje vysoké zdanenie práce veľké riziko.
„Mnohé krajiny OECD, najmä tie s vyšším zaťažením práce, poskytujú cielené, hoci zvyčajne časovo limitované (najčastejšie 5-8 rokov), daňové úľavy pre vysokokvalifikovaných pracovníkov s cieľom získať talenty zo zahraničia. Pri Slovensku je problém odlivu talentu ešte väčší, nakoľko krajina výrazne stráca talenty už cez vysokoškolské štúdium v zahraničí,“ varujú analytici.
Slovensko je pritom v ešte nevýhodnejšej pozícii – krajina už roky prichádza o množstvo talentov, ktoré odchádzajú študovať a následne aj pracovať do zahraničia. Nový daňový balíček môže túto situáciu ešte zhoršiť, pretože namiesto motivácie pre návrat či zotrvanie doma sa zvyšuje finančný tlak na tých, ktorí tvoria vyššiu pridanú hodnotu.
Ultra boháčov zdanenie nemusí zasiahnuť
Navyše, nové sadzby nezasiahnu najbohatšie domácnosti, ktoré svoje príjmy čerpajú z kapitálu alebo nehnuteľností – teda z pasívnych zdrojov. Naopak, najviac postihnú špecialistov a expertov, ktorých príjmy pochádzajú z práce. Daňový systém sa tak vzdiali od princípu rovnosti a efektivity, čo môže v konečnom dôsledku viesť k zníženiu verejných príjmov, ak vysokokvalifikovaní zamestnanci prejdú do foriem s nižším zdanením – napríklad na živnosť, do malej eseročky alebo si nechajú vyplácať dividendy.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.