Slovenská legislatíva pracuje s viacerými valorizačnými mechanizmami, ktoré majú reagovať na rast cien alebo meniace sa životné podmienky. V niektorých prípadoch ľuďom reálne zvyšujú príjem, v iných však spôsobujú, že si pohoršia. Práve pri dôchodkoch sa tieto mechanizmy často dostávajú do konfliktu.
Typickým príkladom je vzťah medzi valorizáciou penzií a exekučnými zrážkami. Penzisti, ktorí majú dlhy, si každoročne v júli prilepšia vďaka zvýšeniu životného minima. Vyššie minimum znamená aj vyššiu sumu, ktorá je chránená pred exekúciou. Niektorým seniorom sa tak zrážky dočasne znížia alebo úplne zastavia.
O niekoľko týždňov však prichádza valorizácia dôchodkov. Zvýšenie penzie od januára môže spôsobiť presný opak. Exekúcia sa znova aktivuje alebo sa začne strhávať vyššia suma. Výsledkom je, že časť valorizácie sa k penzistovi vôbec nedostane. Týka sa to hlavne tých ľudí, ktorí si od júla prilepšili vďaka rastu chránenej sumy.
Čo sa zmení od januára 2026
Od januára 2026 sa dôchodky zvýšia o 3,7 percenta. Táto valorizácia vychádza z priemernej dôchodcovskej inflácie za prvých deväť mesiacov roka a má kompenzovať rast cien tovarov a služieb v domácnostiach seniorov. Pre dôchodcov bez dlhov ide o jednoznačný nárast príjmu.
U ľudí s exekúciou však môžu nastať dve rozdielne situácie. Prvou je aktivácia exekučných zrážok u tých, ktorých dôchodok bol doteraz príliš nízky na to, aby z neho exekútor mohol niečo strhávať. Rozhodujúci je druh dlhu a hranica nezraziteľnej sumy.
Pri neprednostných pohľadávkach, medzi ktoré patria napríklad splátky úverov, musí penzistovi zostať minimálne 140 percent životného minima, čo je v súčasnosti 397,78 eura mesačne. Ak dôchodca platí výživné, táto suma sa zvyšuje o ďalších 50 percent životného minima za každú vyživovanú osobu.
Pri prednostných pohľadávkach, ako sú daňové nedoplatky alebo pokuty, klesá ochranná hranica na plnú hodnotu životného minima, teda 284,13 eura, pričom aj tu sa zohľadňuje vyživovaná osoba.
Prečo niektorí dostanú menej, než čakali
Ak dôchodca poberá penziu tesne pod hranicou nezraziteľnej sumy, valorizácia môže spustiť exekúciu. Príkladom je penzista s dôchodkom približne 395 eur mesačne, pri ktorom sa dnes exekučné zrážky neuplatňujú. Po januárovom zvýšení by jeho dôchodok bez dlhov stúpol na takmer 410 eur.
V skutočnosti sa však po valorizácii aktivujú exekučné zrážky a z penzie mu exekútor zoberie časť sumy. Namiesto očakávaného nárastu o približne 15 eur si tak polepší len o zhruba desať eur mesačne. Valorizácia mu síce dôchodok zvýši, no exekúcia časť tohto nárastu „zje“.
Druhou situáciou je zvýšenie už existujúcich zrážok. Ak penzista poberá napríklad 500 eur mesačne, pri neprednostnej pohľadávke mu exekútor v súčasnosti strháva niečo vyše 34 eur. Po valorizácii dôchodok vzrastie na 518,50 eura a z tejto sumy sa bude exekúcia počítať nanovo. Výsledkom je, že mesačná zrážka presiahne 40 eur, hoci čistý príjem penzistu sa aj tak mierne zvýši.
Životné minimum môže situáciu zvrátiť
Situácia s exekučnými zrážkami sa však nemusí skončiť januárom. V júli 2026 sa opäť upraví životné minimum, čo môže mať pre penzistov s dlhmi zásadný význam. Vyššie životné minimum automaticky zvyšuje sumu chránenú pred exekúciou.
Ak by minimum výraznejšie stúplo, niektorým seniorom by sa exekučné zrážky mohli opäť zastaviť. Iným by sa aspoň znížila suma, ktorú im exekútor mesačne strháva z dôchodku. Tento mechanizmus je dôvodom, prečo sa situácia penzistov s dlhmi počas roka opakovane mení.
Valorizácia dôchodkov tak pre časť seniorov neznamená jednoduchý príbeh o vyšších príjmoch. Pri súbehu viacerých zákonných mechanizmov sa zvyšovanie penzií môže stať aj spúšťačom exekúcie, ktorá časť očakávaného nárastu okamžite zmaže.
Miroslav Homola
Redaktor Peniaze.sk, venuje sa dôchodkom, sociálnym dávkam a rodinným financiám. Ďalšie články autora.