Poznáte rozdiely medzi recesiou a krízou? Tu sú príklady z histórie aj súčasnosti

Čo je to kríza?

Kríza je náhla a významná udalosť, ktorá má potenciál spôsobiť rozsiahle narušenie alebo škodu. Nie všetky krízy však musia byť finančného charakteru. Môže to byť aj prírodná katastrofa, teroristický útok alebo významná politická udalosť. Kríza môže mať okamžité a ďalekosiahle dôsledky vrátane hospodárskych vplyvov, ako je nestálosť trhu, strata pracovných miest a zvýšená neistota. Niektoré sú nasledované dlhodobým poklesom (recesiou), avšak nie všetky do nej vyústia.

Príklady finančných kríz, ktoré viedli k recesii:

• Ázijská finančná kríza v roku 1997 – začala v Thajsku a rozšírila sa do ďalších krajín východnej Ázie, čo viedlo ku kolapsu mnohých bánk, finančných inštitúcií a prudkému poklesu hodnoty mien, akcií a nehnuteľností.
• Globálna finančná kríza v roku 2008 – začala v Spojených štátoch zrútením trhu s nehnuteľnosťami a krachom niekoľkých veľkých bánk. Následne sa rozšírila do ďalších krajín a vyústila do celosvetovej hospodárskej recesie.
• Ruská finančná kríza v roku 2014 – spôsobená kombináciou viacerých faktorov, vrátane klesajúcich cien ropy, hospodárskych sankcií a politickej nestability. Jej výsledkom bol prudký pokles hodnoty ruského rubľa, nárast inflácie a zníženie hospodárskeho rastu.

Tieto (nefinančné) krízy recesiu nevyvolali:

• Únik ropy spoločnosti BP v roku 2010 – únik miliónov barelov ropy do Mexického zálivu spôsobil škody na životnom prostredí a ovplyvnil rybársky a turistický priemysel. Hoci mal negatívny vplyv na hospodárstvo, nevyústil do rozsiahlej recesie.
• Japonské zemetrasenie a cunami v roku 2011 – katastrofa zničila množstvo domov a podnikov a viedla k jadrovej havárii vo Fukušime. Japonsko sa však dokázalo zotaviť bez toho, aby sa dostalo do recesie.
• Epidémia eboly v roku 2013 – rozšírenie eboly v západnej Afrike vyvolalo všeobecný strach a ovplyvnilo cestovanie a obchod. Ani táto situácia neviedla k rozsiahlej recesii.

Čo je to recesia?

Recesia je výrazný, rozsiahly a predovšetkým dlhotrvajúci pokles hospodárskej aktivity. To, či je ekonomika v recesii, určuje komisia (v EÚ Centrum pre výskum ekonomickej politiky) za pomoci ukazovateľov, ako:

• pokles spotrebiteľských výdavkov,
• zníženie zamestnanosti,

• mzdové údaje mimo poľnohospodárstva, priemyselnej výroby a maloobchodných tržieb a iné.

Verdikt vynáša spätne, niekedy mesiace až roky po začiatku. Bežným pravidlom je, že o recesii hovoríme pri dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch záporného rastu hrubého domáceho produktu (HDP). Vo všeobecnosti platí, že ak recesia trvá dlhšie ako 2 roky alebo ak pokles HDP presiahne 10 %, považuje sa za depresiu.

Medzi príklady recesií patria:

• Veľká hospodárska kríza – vážna celosvetová hospodárska kríza, trvajúca od roku 1929 do roku 1939. Spôsobila ju kombinácia viacerých faktorov, vrátane poklesu cien akcií, nadprodukcie tovaru a nedostatku úverov. Vyústila do rozsiahlej nezamestnanosti a chudoby.
• Dot-com bublina – po období rýchleho rastu akciového trhu a technologického priemyslu nasledoval prepad, spôsobený najmä nadhodnotením cien akcií internetových spoločností. Viedol k poklesu hospodárstva, čo spôsobilo recesiu na začiatku nového tisícročia.
• Recesia v Japonsku v roku 2001 – spôsobená poklesom vývozu a podnikateľských investícií. Trvala od roku 2001 do roku 2002.
• Globálna recesia v roku 2008 – spôsobená globálnou finančnou krízou v roku 2008 a trvala do roku 2010.
• COVID-19 recesia – zatiaľ najnovšiu recesiu spôsobila globálna pandémia. Viedla k rozsiahlej strate pracovných miest a poklesu hospodárskej aktivity.

Ako ich rozoznať?

Jedným z kľúčových rozdielov medzi krízou a recesiou je príčina. Kríza je zvyčajne spôsobená náhlou a významnou udalosťou, zatiaľ čo recesia je zvyčajne výsledkom základných ekonomických faktorov, ako sú rastúce úrokové sadzby, klesajúca dôvera spotrebiteľov alebo pokles dopytu po tovaroch a službách.

Ďalším rozdielom je dĺžka trvania. Kríza je zvyčajne krátkodobá udalosť, zatiaľ čo recesia je dlhodobejší jav. Znamená to, že účinky krízy môžu byť okamžitejšie a viditeľnejšie, zatiaľ čo účinky recesie môžu byť postupnejšie a kumulatívne.

Napríklad útoky z 11. septembra 2001 mali okamžité účinky na hospodárstvo, ako napríklad zastavenie akciových trhov a pokles spotrebiteľských výdavkov, zatiaľ čo Veľká hospodárska kríza mala dlhodobejšie účinky, ako napríklad rozsiahlu nezamestnanosť a krach mnohých podnikov.

Prečo na rozdiele záleží?

Pochopenie rozdielu medzi nimi je dôležité, pretože môžu mať odlišný vplyv na hospodárstvo a jednotlivcov. Kríza môže spôsobiť náhle a výrazné poruchy, zatiaľ čo recesia môže mať dlhodobejšie účinky na zamestnanosť, príjem a celkovú hospodársku stabilitu. Uvedomením si rozdielov medzi krízou a recesiou môžu byť jednotlivci a podniky lepšie pripravení na zvládnutie hospodárskych problémov a prijímanie informovaných rozhodnutí.

Na druhej strane kríza aj recesia môžu mať za následok stratu zamestnania, zníženie príjmov a nižšiu ekonomickú stabilitu. Pochopenie týchto podobností môže tiež pomôcť jednotlivcom a podnikom pripraviť sa na hospodárske problémy a reagovať na ne.

Redakcia

Internetový denník Peniaze.sk momentálne patrí medzi najnavštevovanejšie ekonomické weby. Svojim užívateľom ponúka články z rôznych oblastí osobných financií, praktické rady, komentáre, užitočné kalkulačky, politické témy,... Ďalšie články autora.

Experti na granty a dotácie

Získajte neobmedzený prístup do najväčšej databázy grantov a dotácií na Slovensku. Nájdite ten správny grant pre vašu firmu.

Viac informácii