Kedy má zamestnanec nárok na odchodné? Ako sa líši od odstupného?

Pri odchode do dôchodku vzniká podľa Zákonníka práce zamestnancovi nárok na tzv. odchodné. Každý ho môže získať len raz v živote a iba od jedného zamestnávateľa. 

• Odchodné je minimálne vo výške priemernej mzdy
• Nárok vzniká aj pri invalidnom dôchodku
• Rozdiel medzi odstupným a odchodným?

Ak odchodné už niekto dostane napríklad po získaní predčasnej penzie, po dovŕšení riadneho dôchodkového veku už naň nemá nárok. Alebo ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov u rôznych zamestnávateľov, ktoré skončí v ten istý deň kvôli odchodu do dôchodku, odchodné mu poskytne len jeden zamestnávateľ. Spravidla ide o toho zamestnávateľa, s ktorým má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer v najväčšom rozsahu.

Odchodné je minimálne vo výške priemernej mzdy

V prípade, že zamestnancovi vznikne nárok na odchodné, musí mu byť vyplatené minimálne vo výške jeho priemernej mesačnej mzdy. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve sa však môže zamestnávateľ so svojim zamestnancom dohodnúť aj na vyššej sume.

Keďže odchodné je príjmom zo závislej činnosti, ako každý iný príjem z neho zamestnávateľ odvádza odvody na sociálne poistenie, teda priznané odchodné je vymeriavacím základom pre platenie poistného a započítateľné pre výpočet dôchodku.

Rozhodujúcim obdobím je v tomto prípade kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Nárok vzniká aj pri invalidnom dôchodku

Zákon pritom pri podmienkach vzniku nároku na odchodné rozlišuje, či ide o zamestnanca s nárokom na riadny starobný dôchodok, invalidný alebo predčasný starobný dôchodok.

V prípade, že ide o starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % vzniká zamestnancovi nárok na odchodné pri prvom skončení jeho pracovného pomeru. Musí však požiadať o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

V prípade ak ide o predčasný starobný dôchodok vzniká zamestnancovi nárok na odchodné pri akomkoľvek skončení jeho pracovného pomeru. Podmienkou však je, že mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Rozdiel medzi odstupným a odchodným?

Odchodné je určitá forma odmeny, ktorá patrí zamestnancovi len raz a to pri ukončení pracovnej činnosti. Na to, aby mohol zamestnancovi vzniknúť nárok na odchodné, musí splniť niekoľko podmienok.

Odstupné je finančná kompenzácia, ktorá je vyplatená zamestnancovi za to, že prišiel o zamestnanie. Nárok na odstupné však vzniká len vtedy, ak si túto situáciu zamestnanec nezaviní sám, napr. nedá sám od seba výpoveď, neporuší pracovnú disciplínu a podobne. Nárok na odstupné môže mať zamestnanec aj viackrát v prípade, že splní podmienky potrebné k jeho získaniu.

Na odstupné ma zamestnanec nárok predovšetkým vtedy, ak sa pracovný pomer končí z dôvodu:

• zdravotného stavu zamestnanca, kedy nemôže ďalej vykonávať danú prácu a zamestnávateľ ho nepreradil na inú

• pracovného úrazu

• choroby z povolania

• že sa zamestnávateľ zrušuje

• že sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovného  miesta

• iných organizačných dôvodov na  strane zamestnávateľa

Najväčší rozdiel medzi týmito dvoma situáciami je teda v tom, že odchodné je určené ľuďom, ktorí dosiahli dôchodkový vek a môžu ho získať len raz. Na odstupné môže mať zamestnanec, naopak, nárok aj viackrát. Nárok na odstupné teda zamestnancovi vzniká iba vtedy, keď sa pracovný pomer končí zo strany zamestnávateľa. V iných prípadoch naň nárok nemá.