Máme se báť rastúcej zadlženosti našich domácností?

Dnešnú dobu je možné bez nadsadenia označiť ako dobu zlých správ. Negatívne správy sa na nás valia zo všetkých strán. Kladivo ekonomickej recesie dopadlo plnou silou už i na slovenskú ekonomiku. Dokazujú to pravidelné varovania štatistických údajov, kedy jeden rekordný pokles strieda druhý.

Súčasnú recesiu, rovnako ako každú pred ňou, sprevádza množstvo negatívnych javov. Jedným z nich je i rastúci počet ľudí, ktorí sa dostanú do problémov so splácaním svojich záväzkov.Vďaka ochladeniu ekonomiky totiž mnoho ľudí  prišlo (a ešte príde) o prácu. Mnoho ďalších potom môže na niekoľko rokov zabudnúť na nejaké významnejšie zvyšovanie miezd či platov. A sú to práve dva vyššie zmienené faktory, ktoré vedú k rastu počtu ľudí, ktorí majú problémy s dlhmi. Je však rastúci počet týchto ľudí alarmujúci a mali by sme sa báť jeho ďalšieho prudkého nárastu?

Domnievame sa, že nie. Prečo? Dôvodov je mnoho. Za prvé zadlženie slovenských domácností, aj keď rastie rekordným tempom, je stále len zlomkom zadlženosti, ktorá je normálna v západnej Európe, či v USA. Zadlženosť slovenských (podobne ako i českých) domácností je nízka jednak čo do pomeru voči výške HDP, tak i čo do pomeru voči výške vkladov v bankách. Jednoducho povedané – Slováci majú v bankách stále ešte uložených niekoľkonásobne viac peňazí než  bankám dlhujú. V zahraničí je tento pomer presne opačný. Pozitívnym faktorom je i dobrá štruktúra zadlženosti našich domácností. Celé tri štvrtiny dlhov predstavujú totiž úvery na bývanie, ktoré sú už zo svojej podstaty menej rizikové než úvery spotrebiteľov. Hypotéku si vďaka nutnosti zaistenia nehnuteľností nikto neberie tak impulzívne ako spotrebný úver.

Nadmerne zadlžení ľudia pôžičku od banky nedostanú

Ďalším dôvodom hovoriacim proti panike z rastúceho počtu ľudí, ktorí budú mať problém s dlhmi, je i samotný princíp fungovania finančného trhu. Banky si totiž každého žiadateľa o pôžičku pred jej udelením poriadne preveria. Dostanú sa pomerne jednoducho cez úverové registre k údajom o tom, koľko kto dlhuje a ako spláca svoje záväzky. Je dôležité si tak uvedomiť, že banky sú dnes pri prideľovaní úverov významne opatrnejšie než napríklad ešte pred dvoma rokmi. Vďaka tomu je prakticky nulová pravdepodobnosť, že by dnes dostala pôžičku osoba, u ktorej má akúkoľvek pochybnosť o jej bonite. Nebezpečenstvo nadmerného zadlženia je tak výrazne nižšie než v minulosti

Pozor na vysoké RPMN

Napriek tomu sa však nedá nad rastúcim počtom ľudí s problémom splácať záväzky zatvárať oči. Naopak, je a bude predstavovať nepríjemný spoločenský problém. Na trhu totiž nepôsobia len banky alebo renomované finančné spoločnosti, ale taktiež firmy, ktoré požičiavajú i ľuďom, ktorí už nadmerne zadlžení sú. Tieto spoločnosti do žiadnych úverových registrov nenahliadajú ani žiadnym iným spôsobom neskúmajú bonitu a požičajú tak prakticky každému. Za túto svoju „bohorovnosť“ si však nechajú poriadne zaplatiť. RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) takýchto úverov sa totiž počítajú trojmiestnymi čiastkami. Úverové zmluvy s takýmito firmami sú rovnako opatrené rozhodujúcou doložkou, vďaka ktorým je prípadná exekúcia majetku významne jednoduchšia. Bohužiaľ sú to práve tieto firmy, ktoré sú často východiskom pre nadmerne zadlžených ľudí. Tí sa tak dostávajú do dlhovej špirály, kedy vytĺkajú dlh dlhom. Aká je teda rada pre nadmerne zadlžených ľudí – neberte si žiadne pôžičky od vyššie zmienených spoločností, ale snažte sa dohodnúť so svojou bankou. Vedzte, že tá má väčšinou eminentný záujem sa s vami dohodnúť a má množstvo spôsobov ako vám splácanie uľahčiť.