Podľa najnovšej správy NBS sa po útlme v roku 2024 reálny rast miezd výraznejšie obnovil v prvej polovici roku 2025. Kým na konci roka 2024 dosahoval rast kompenzácií v reálnom vyjadrení iba 0,4 percenta, v júni 2025 to už bolo 3,3 percenta. Domácnostiam pomohlo predovšetkým zrýchlenie nominálnych miezd, ktoré rástli rýchlejšie než inflácia.
Úroveň reálnych miezd sa tak priblížila k hodnotám naposledy dosiahnutým v polovici roka 2021, teda pred obdobím výraznej inflačnej vlny. Napriek tomu miera úspor zostáva pod dlhodobým priemerom – podľa NBS dosahuje približne tri štvrtiny svojej predpandemickej úrovne.
K zníženiu finančných možností domácností prispel aj pokles celkových reálnych disponibilných príjmov. Medziročne sa znížili o 1,1 percenta, pričom jedným z hlavných faktorov bol ústup štátnej podpory v dôsledku druhého konsolidačného balíka. Najvýraznejšie sa to prejavilo na redukcii daňového bonusu na deti, čo ovplyvnilo značnú časť rodín.
Prognóza je menej priaznivá
Hoci reálne mzdy domácností majú podľa makroekonomickej prognózy NBS rásť aj v ďalšom období, tempo bude slabšie ako v prvej polovici roka 2025. Súčasne sa zvyšuje miera nezamestnanosti – z historicky nízkej marcovej úrovne 5,81 percenta vzrástla na 5,98 percenta v septembri 2025.
Podľa správy síce rastúce mzdy dokážu kompenzovať zvýšené splátky hypoték a úverov spôsobené vyššími úrokovými sadzbami, no nie sú dostatočné na znižovanie celkového dlhového zaťaženia. Ukazovateľ DSTI zostáva na zvýšených hodnotách, vyšších než začiatkom roka 2020, keď NBS sprísnila jeho limit.
Očakávaný vývoj nenaznačuje zlepšenie ani v roku 2026. Výraznejší pokles zaťaženia je podľa NBS možný až v roku 2027, keď sa očakáva rozsiahlejšia vlna refixácií úrokových sadzieb. Dovtedy však ostávajú domácnosti citeľne zraniteľnejšie voči negatívnym ekonomickým šokom než pred začiatkom inflačnej krízy.
Úvery sa zatiaľ nesplácajú výrazne horšie
Podiel zlyhaných úverov na slovenskom trhu zostáva podľa NBS blízko historických miním – najmä v prípade hypoték, kde je miera problémových úverov stále veľmi nízka. Pri spotrebiteľských úveroch síce dochádza od začiatku roka 2025 k miernemu nárastu podielu zlyhaných úverov, no podľa NBS ide len o návrat k úrovni typickej pre predpandemické obdobie.
Tento vývoj môže súvisieť s oslabením rastu reálnych miezd v roku 2024, ktoré znížilo odolnosť časti portfólia. Podľa NBS však zásadnejší vplyv na rizikovosť úverov prinesú konsolidačné opatrenia a makroekonomické zmeny očakávané v najbližších mesiacoch.
Jesenna predikcia NBS upozorňuje, že zvýšenie inflácie, rast nezamestnanosti a spomalenie nominálneho rastu miezd môžu viesť k nárastu úverov v riziku. Podiel hypoték v riziku môže podľa odhadov stúpnuť o 0,5 percentuálneho bodu, zatiaľ čo pri spotrebiteľských úveroch môže ísť o nárast až o 0,9 bodu. Dominantným faktorom je pritom vyššia nezamestnanosť, ktorá môže zasiahnuť najmä domácnosti s nižšími úsporami.
Koho najviac zasiahnu konsolidačné opatrenia
Jednou zo skupín, ktorá bude zasiahnutá najvýraznejšie, sú samostatne zárobkovo činné osoby. Kombinácia zvýšenia minimálnych sociálnych odvodov a zvýšenia zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod spôsobí, že najmä živnostníci s najnižšími príjmami pocítia reálny pokles disponibilných zdrojov.
Podľa údajov NBS príjem viac ako 90 percent živnostníkov s úverom klesne približne o jedno percento. Tento pokles spôsobí rast ukazovateľa DSTI, čo zvýši ich citlivosť na splácanie úverov. Podiel hypoték poskytnutých SZČO, pri ktorých DSTI presiahne 60 percent, tak podľa odhadov vzrastie z jedného percenta na 12 percent. Dôvodom je aj to, že už dnes má takmer štvrtina živnostníkov DSTI tesne pod touto hranicou.
V kontexte celkového objemu hypoték pôjde o približne 3 % všetkých úverov poskytnutých v rovnakom období. NBS upozorňuje, že aj keď ide o relatívne obmedzený podiel, zvýšené riziko v tejto skupine môže mať vplyv na celkovú stabilitu v prípade výraznejšieho ekonomického spomalenia.
Miroslav Homola
Redaktor Peniaze.sk, venuje sa dôchodkom, sociálnym dávkam a rodinným financiám. Ďalšie články autora.