Zdroj: Shutterstock
Väčšina uchádzačov o zamestnanie, ktorých sa na pracovnom pohovore spýtajú, či zvládajú stres, odpovedá áno. Často si však nedokáže predstaviť, čo presne to znamená. A to pritom k zvýšeniu stresu môže dôjsť aj nie úplne s pričinením zamestnávateľa. Viac ako polovica zamestnaných Slovákov sa sťažuje na nadmerné pracovné zaťaženie. Situácia s pandémiou Covid 19 túto záťaž ešte zvýšila.
Agentúra Grafton Recruitment zverejnila analýzu pracovného trhu, ktorá potvrdzuje nárast neistoty a strachu o pracovné miesto.
„Na veľké množstvo práce sa sťažuje až 56 percent respondentov nášho prieskumu. Práve táto skupina zamestnancov obvykle cíti stres a vyčerpanie. Stres však v práci vzniká aj z iných príčin. Veľkú úlohu hrajú napríklad medziľudské vzťahy a v súčasnosti aj čoraz častejšie obavy o miesto,“ hovorí Miroslav Garaj, managing director personálnej agentúry Grafton Recruitment, a dodáva: „Vysoká miera stresu výrazne ovplyvňuje produktivitu a spokojnosť zamestnancov. Preto je pomerne alarmujúce, že stres v práci pociťuje až 60% zamestnancov na Slovensku.“
Medzi najčastejšie dôvody prečo vzniká pracovný stres patrí:
Ďalším faktorom, ktorý sa významne podieľa na náraste stresu, je neistota z budúceho vývoja a z obáv o pracovné miesto.
Zníženie stresu na pracovisku môže pomôcť prístup zamestnávateľa. Ústretovosť zamestnávateľa znižuje mieru fluktuácie (pohybu) zamestnancov. „Pre zamestnancov na Slovensku je najdôležitejšie, keď im zamestnávateľ umožní pracovať z domu a upraviť pracovný čas podľa svojich potrieb,“ prezrádza Miroslav Garaj a dodáva: „Z nášho prieskumu priamo vyplýva, že zamestnanci, ktorí nájdu pochopenie u svojho nadriadeného rozmýšľajú v oveľa menšej miere o odchode alebo zmene odboru.“
Niektoré zamestnania a obory sú stresujúce i pri zvýšenej snahe zamestnávateľa zlepšovať pracovné podmienky. Za najviac stresové sú označované predovšetkým tieto pracovné pozície:
Stresová býva aj práca reportéra, hovorcu či taxikára.
Na druhej strane, za menej stresové sú považované zamestnania ako kaderníčka, cukrár, pekár, ale i dietológ, grafik či univerzitný profesor.
Stres nám v minulých dobách pomáhal prežiť. V tele sa nahromadí adrenalín, zvýši sa aktivita mozgu, nervového a imunitného systému. Telo sa prekrví, je pripravené na útok, útek, skrátka podať výkon.
Krátkodobý stres je pozitívny. Stres vyvoláva pocit naliehavosti, čulosti, pomáha zvládnuť náročnú situáciu. Prináša do života napätie, vzrušenie a motiváciu. Príklad na pozitívny stres je napríklad vyvolaný skokom z padáku, či podniknutie náročnej túry.
Ak však stres trvá dlho, nahromadená energia zostáva nevyužitá a je tak príčinou vzniku rôznych chorôb: kardiovaskulárnych (srdcovocievnych), psychických alebo je príčinou rôznych porúch trávenia a tráviaceho traktu.
Zvládnuť stres sa dá dvomi spôsobmi
Obzvlášť ľudia v stresových zamestnaniach by mali svoj voľný čas tráviť aktívne. Vyvaliť sa „zničený pred telku“ večer čo večer je najhoršie, čo môžete urobiť.
Na zlepšení zdravotného stavu svojich zamestnancov sa zamestnávatelia podieľajú poskytovaním rôznych benefitov. Najčastejšie sú to poukazy na rôzne športoviská či masážne a relaxačné centrá. Začať sa dá i postupne predĺžením pauzy na obed, či vytvorením relaxačnej alebo oddychovej zóny na pracovisku.
„Odolnosť voči stresu je veľmi individuálna. Všeobecne však platí, že ak zamestnávatelia chcú mať produktívnych a spokojných zamestnancov, mali by sa snažiť nastaviť príjemné firemné prostredie a kultúru na pracovisku,“ popisuje Miroslav Garaj.
Aktívny prístup k životu a zdravému životnému štýlu však musí vychádzať predovšetkým od každého z nás. Poukazy či vstup zdarma nikoho neprinúti, ak nechce sám. Vhodná je i niekoľko minútová prechádzka v parku.
Miroslava Hrášková
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
