Ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD) pripravuje nový návrh zákona, ktorý má zmeniť a doplniť zákon o sociálnom poistení. Ide o reakciu na zásadné legislatívne zmeny prijaté v rámci konsolidácie verejných financií, ktoré sa dotknú všetkých živnostníkov. Ako prvý na to upozornil ekonóm a bývalý minister práce Jozef Mihál. Predbežná informácia je však verejne dostupná. Reálny návrh by sa mal do pripomienkovania dostať v januári budúceho roka.
Ministersto chystá zmeny
Rezort priznáva, že aktuálne nastavenie vyvolalo otázky najmä v súvislosti s primeranosťou odvodovej záťaže pre skupiny živnostníkov s rôznou intenzitou ekonomickej aktivity. Cieľom pripravovanej úpravy je preto prehodnotiť, či nastavené pravidlá primerane odrážajú realitu praxe.
Zákonodarca chce pritom reflektovať aj problémy, ktoré sa objavili v aplikačnej praxi pri zavádzaní nového režimu. Ten má platiť od januára 2026 a výrazne mení spôsob, akým vzniká a zaniká povinné sociálne poistenie pre živnostníkov.
Úpravy majú zároveň slúžiť na lepšie prispôsobenie systému ekonomickej štruktúre živnostníkov. Mnohí z nich doteraz odvody neplatili, pretože ich príjem nepresiahol zákonnú hranicu. Nový model však túto logiku mení a po novom má byť rozhodujúce najmä to, či má osoba oprávnenie na podnikanie.
Odvody budú platiť všetci
Legislatívna zmena prijatá zákonom o konsolidácii verejných financií zavádza nový systém vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia pre živnostníkov. Po novom bude poistenie vznikat od prvého dňa šiesteho mesiaca po tom, ako živnostník nadobudne oprávnenie na podnikanie. Platí to aj pri iných formách samostatnej zárobkovej činnosti.
Jedinou výnimkou bude situácia, keď živnostník obnoví podnikanie do 60 mesiacov od ukončenia predchádzajúceho oprávnenia. V takom prípade sa na neho bude vzťahovať špecifický režim. Inak však platí zásada, že ak raz poistenie vznikne, bude trvať až do momentu, keď zanikne samotné oprávnenie na podnikanie. To je podstatná zmena oproti doterajšiemu stavu, keď vznik poistenia závisel od výšky príjmu v predchádzajúcom roku.
Týmto krokom sa mení dlhoročná logika systému, v ktorom živnostník začal plati odvody až vtedy, keď prekročili zákonom určenú hranicu príjmu. Po novom tak poisteniu podľahne aj širšia skupina ľudí, ktorí majú oprávnenie, hoci ich príjem môže byť nízky alebo nepravidelný. Ministerstvo priznáva, že práve tento fakt je dôvodom, prečo je potrebné prehodnotiť primeranosť nového nastavenia.
Koľko budú odvody v roku 2026?
Zavedené zmeny tiež zásadne menia spôsob výpočtu vymeriavacieho základu, z ktorého budú živnostníci platiť poistné. Počíta sa so zavedením dvoch rozdielnych režimov podľa výšky príjmu z podnikania. Pre živnostníkov, ktorí dosiahnu príjem vyšší ako šesťnásobok priemernej mzdy v krajine zostáva zachovaný doterajší spôsob výpočtu s limitmi minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu.
V praxi to znamená, že pre určenie odvodov v roku 2026 sa bude sledovať príjem za rok 2025. Ten musí byť vyšší ako 9 144 eur, aby živnostník spadal pod pôvodný systém výpočtu. V opačnom prípade bude platiť nový režim, ktorý zavádza tzv. osobitný vymeriavací základ. Ľudovo sa zaužívalo pomenovanie mikroodvody.
Osobitný vymeriavací základ bude pre rok 2026 stanovený ako 26 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. V praxi tak pôjde o základ vo výške 396,24 eura. Poistné, ktoré z neho vyplynie, dosiahne sumu 131,34 eura mesačne. Ide o zásadnú zmenu najmä pre skupinu ľudí, ktorí doteraz poistné neplatili vôbec.
Nová skupina platiacich je podľa ministerstva veľmi rôznorodá – zahŕňa osoby s nízkym príjmom, nepravidelným podnikaním alebo vedľajšou činnosťou. Ministerstvo upozorňuje, že práve rozšírenie povinného platenia poistného na tieto subjekty si vyžaduje ďalšiu odbornú diskusiu. Aktuálne pravidlá totiž vychádzajú viac z existencie oprávnenia na podnikanie než zo skutočnej ekonomickej aktivity.
Miroslav Homola
Redaktor Peniaze.sk, venuje sa dôchodkom, sociálnym dávkam a rodinným financiám. Ďalšie články autora.