4 veci, ktoré by ste mali vedieť o pracovnej ceste

1. Bez vášho súhlasu vás zamestnávateľ na pracovnú cestu nevyšle

Hoci by sa mohlo zdať, že o vyslaní na pracovnú cestu rozhoduje zamestnávateľ, nie je to tak. Súhlas s vycestovaním musíte dať v podstate vždy. Otázkou je, či vás zamestnávateľ musí žiadať o súhlas pred každým vyslaním, alebo ste mu udelili jednu z foriem generálneho súhlasu pre všetky pracovné cesty.

Zamestnávateľ s vami nemusí dojednávať každú pracovnú cestu osobitne, ak možnosť vyslania:

• vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce (tzn. všeobecný súhlas s vysielaním na pracovné cesty ste udelili formou súhlasu s výkonom určitého druhu práce, napr. pracujete ako obchodný reprezentant apod.),
• vyplýva z povahy dohodnutého miesta výkonu práce (miestom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy je širší región),
• je zakotvená v dojednaní obsiahnutom v pracovnej zmluve.

V ostatných prípadoch máte možnosť pracovnú cestu odmietnuť.

2. Pozor na vymedzenie tzv. pravidelného pracoviska

Za pracovnú cestu sa považuje čas od vášho nástupu na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je vaše pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

Vaše pravidelné pracovisko určíte nasledovne:

• Medzi vami a zamestnávateľom môže existovať samostatné písomné dojednanie o určení vášho pravidelného pracoviska. Väčšinou pôjde samozrejme o miesto, v ktorom skutočne vykonávate prácu najčastejšie. Zákon však pamätá aj na povolania osobitnej povahy, z ktorej vyplýva častá zmena pracoviska (napr. revízori, inšpektori, novinári, vodiči z povolania, apod.). Ak aj vy vykonávate uvedený druh povolania, môže s vami zamestnávateľ dohodnúť ako pravidelné pracovisko aj miesto vášho pobytu.
• Ak ste si miesto pravidelného pracoviska so zamestnávateľom nedojednali osobitne, považuje sa zaň miesto výkonu práce dohodnuté vo vašej pracovnej zmluve alebo v niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Vzhľadom na to, že slovenský zákonodarca obmedzil určenie pravidelného pracoviska územím obce len nepriamo (bližšie § 57 Zákonníka práce, ktorý používa spojenie „mimo obvodu obce pravidelného pracoviska“), býva tento nedostatok zo strany zamestnávateľov využívaný na obchádzanie zákona a odmietanie nároku zamestnancov na cestovné náhrady.

Deje sa to napríklad vtedy, keď je ako miesto výkonu práce dojednané väčšie územie (regióny či dokonca celé štáty) a osobitná dohoda o pravidelnom pracovisku chýba. Na uvedenú slabinu právnej úpravy je najlepšie myslieť už pri uzatváraní pracovnej zmluvy a dojednať pravidelné pracovisko (alebo miesto výkonu práce) tak, aby ste v prípade nutnosti cestovania v súvislosti s výkonom práce predišli prípadným sporom.

Len pre porovnanie - v susednom Česku zamestnanci tento problém nemajú. Podľa českého Zákonníka práce platí, že ak by po aplikácii zákonných kritérií bolo ako pravidelné pracovisko určené územie širšie ako jedna obec, je pravidelným pracoviskom obec, v ktorej sa pracovné cesty začínajú najčastejšie.

3. Na pracovnú cestu len s vopred odsúhlaseným cestovným príkazom

Ak vás zamestnávateľ vysiela na pracovnú cestu, je podľa zákona povinný písomne určiť aspoň nasledujúce náležitosti:

1. miesto jej nástupu,
2. miesto výkonu práce,
3. čas trvania pracovnej cesty,
4. spôsob dopravy,
5. miesto skončenia pracovnej cesty.

V praxi zamestnávatelia plnia uvedenú povinnosť podpisom vyplneného cestovného príkazu. Aj keď by sa podľa postupov zaužívaných na mnohých pracoviskách mohlo zdať, že ide o formalitu, nie je tomu tak. Obsah cestovného príkazu môže rozhodnúť napríklad o tom, či sa úraz, ktorý sa vám stal v súvislosti s cestou, bude posudzovať ako pracovný. Určenie času trvania pracovnej cesty zase limituje, koľko peňazí dostanete na cestovných náhradách.

• Vypočítajte si stravné na tuzemskej pracovnej ceste
• Vypočítajte si stravné na zahraničnej pracovnej ceste

4. Otázka nadčasov, ak pracovná cesta trvá dlhšie, než pracovný čas

Pracovné cesty sú z povahy veci spojené s nutnosťou cestovania na väčšie vzdialenosti. Neraz sa stáva, že samotný pracovný výkon, kvôli ktorému vás zamestnávateľ na pracovnú cestu vyslal, trvá veľmi krátko. Väčšinu času môžu naopak zaberať činnosti spojené s presúvaním sa na miesto určenia a späť, v dôsledku ktorých sa dostanete domov oveľa neskôr, než v bežný pracovný deň. Vzhľadom na uvedené vzniká otázka, či čas strávený na pracovnej ceste nad rámec vašej pracovnej zmeny možno považovať za prácu nadčas.

O práci nadčas spojenej s pracovnou cestou možno uvažovať vtedy, ak by ste v mieste určenia podávali pracovný výkon nad váš určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaný mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Samotné cestovanie po skončení pracovnej doby však nároky vyplývajúce z nadčasovej práce nezakladá.

Kompenzáciu však možno získať, ak váš zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo so zástupcami zamestnancov dohodol, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, bude poskytovaná peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume vášho priemerného zárobku.

Určitým vyvážením časovej náročnosti pracovnej cesty je skutočnosť, že na pracovnej ceste sa za výkon práce považuje aj čas, ktorý síce spadá do vášho pracovného času, ale bez vášho zavinenia ho strávite inak ako plnením pracovných úloh. Mzda za celú zmenu vám teda náleží aj vtedy, keď váš samotný pracovný výkon na pracovnej ceste trvá len hodinu a zvyšok pracovnej zmeny trávite v kaviarni čakaním na vlak a následným cestovaním.